Európa bude čeliť veľkému nedostatku zemného plynu. Vysoké zásoby kontinent nezachránia

Český minister hospodárstva Jozef Síkela minulý týždeň povedal, že európsky energetický trh prestal fungovať a treba ho opraviť. Trh však neprestal fungoval, len začal ukazovať niečo, čo politici nechcú vidieť – že Európa nie je pripravená na kompletné odpojenie sa od ruského plynu.

Dramatický nárast cien zemného plynu sa síce počas minulého týždňa obrátil do korekcie, no nič to nemení na tom, že jeho cena ostane neúmerne vysoká po dlhú dobu. Omnoho dlhšie, ako by si ktorýkoľvek Európan želal. Prispeje k tomu rozhodnutie Gazpromu neobnoviť tok plynu cez Nord Stream I.

Je tak viac-menej isté, že variant úplného zastavenia dodávok ruského plynu sa stáva základným scenárom európskej energetickej krízy. V pondelok ráno zemný plyn reagoval rastom ceny o 30 percent. Práve vysoká cena je indikáciou obáv, že Európa nebude mať po najbližšie dve až tri zimy dostatok zemného plynu.

Zásoby nestačia

Prezidentka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas minulého týždňa oznámila radostnú správu - zásobníky zemného plynu v EÚ sa naplnili na 80 percent. Existuje tak veľmi slušná pravdepodobnosť, že únia túto zimu prežije bez nutnosti zaviesť prídelový systém a bez možných výpadkov elektrického prúdu.

Pravdepodobnosť je vysoká, no zďaleka to nie je istota. Napríklad Klaus Winther, zástupca riaditeľa spoločnosti Energinet – dánskeho národného systémového operátora, pre domácu televíziu povedal, že „existuje zvýšené riziko nedostatku elektriny počas zimy“. Jednoducho, pokiaľ bude plynu málo, nebude sa dať z neho vyrábať dostatok elektriny, čím utrpia spotrebitelia v celej EÚ.

Existujúce zásoby plynu totižto s veľkou pravdepodobnosťou nebudú stačiť na pokrytie bežných potrieb. Stačí sa pozrieť na ich veľkosť. Pokiaľ by sa aj naplnili na 95 percent, dokážu poskytnúť približne 110 miliárd metrov kubických zemného plynu (bcm). Znie to ako vysoké číslo, no počas zimného vykurovacieho obdobia, od novembra do marca, krajiny EÚ bežne minú dvojnásobok tohto objemu.

Európa je tak odkázaná na priebežný dovoz zemného plynu. Ten je základom pre zimnú spotrebu a zásoby slúžia iba na zabezpečenie extra dopytu po kúrení v chladných mesiacoch. Ako povedal Klaus Müller, prezident nemeckej Federálnej sieťovej agentúry, zásobníky naplnené na 95 percent dokážu pokryť iba dva a pol mesiaca domácej spotreby.

Pritom aj naplnenie na 95 percent bude veľmi ťažké: „Nemôžem vám sľúbiť, že všetky skladovacie priestory v Nemecku budú v novembri plné na 95 percent, a to aj za dobrých podmienok ponuky a dopytu,“ povedal K. Müller. Ak sa má v krajine zabezpečiť dostatok plynu v tomto a budúcom roku, bude sa musieť znížiť spotreba plynu o pätinu. „Ak to všetko dokážeme, máme šancu prekonať túto a budúcu zimu. Ak sa nám to nepodarí, môže to byť ťažké," dodal K. Müller.

Segregácia Európy

Potenciálny nedostatok plynu nie je zďaleka iba nemecký problém, ale postihne takmer celú kontinentálnu Európu – všetky krajiny od Francúzska na východ. Ostrovom pokoja bude iba Pyrenejský polostrov, ktorý je takmer kompletne odrezaný do zvyšku Európy, a tiež Francúzsko, ktoré kvôli technickým špecifikám má iba minimálne prepojenie na východnejšie krajiny.

Práve tieto tri štáty výrazne zlepšujú profil Európskej únie, keďže majú jednak vysoké importné kapacity pre skvapalnený zemný plyn a tiež relatívne nižšiu spotrebu. Ak sa zo štatistík odstránia, ukáže sa nepríjemný pohľad na zvyšné krajiny EÚ, vrátane Slovenska. Posolstvo je zrejmé: ruský plyn Európa minimálne v roku 2023 nedokáže nahradiť. Neostane jej nič iba veľká deštrukcia dopytu.