Energetická búrka spacifikovala firmy, od hrôzy

Nielen vysoké ceny za energie, ale aj stovky eur prirážky za to, že podnikatelia neodobrali vlani potrebné množstvo elektriny. Mnohí majú hlavu v smútku, pretože štát len postupne otvára ekonomiku, finančnú pomoc v podstate stopol a zákazníci sa vracajú späť len veľmi opatrne.

Jednoducho si za obdobie pandémie možno odvykli od rôznych služieb napríklad v cestovnom ruchu, alebo firmy museli pod vplyvom hrozby pokút od hygienikov mnohých odmietať. Situácia sa len pomaly a ťažko vracia do normálu. Do toho posledné týždne vstupujú vysoké ceny za energie.

V princípe platí, že čím väčšie firmy, tým sú aj zálohy za energie obludnejšie. Malí podnikatelia sú šokovaní od hrôzy, keďže faktúry za energie im narástli často od 200 do 300 percent oproti vlaňajšku. A nejaká väčšia pomoc štátu je prakticky v nedohľadne.

Bezprecedentný extrém s energiami

Najväčšiu výzvu to predstavuje pre spoločnosti s vysokou mierou elektrifikácie v ťažkom priemysle, hovorí pre TREND Martin Vlachynský, analytik INESS. Napríklad hlinikársky závod Slovalco, výrobca ferozliatin OFZ, ale aj chemická fabrika Duslo Šaľa na tieto problémy upozorňovali vládu už od konca minulého roka.

Dôsledky nenechali na seba dlho čakať. Napríklad spoločnosť Slovalco musela odstaviť viac ako 90 percent pecí a znížiť produkciu na 60 percent výrobnej kapacity, aby sa vyhla budúcoročným stratám vo výške desiatok miliónov eur. „Cena elektriny na budúci rok je 150 eur za megawatthodinu. To je trikrát viac ako vlani. Fabrike by tak účet stúpol o viac ako 200 miliónov eur,“ uviedol médiám začiatkom februára 2022 generálny riaditeľ Milan Veselý.

Už vlani na jeseň bol v rovnakých problémoch výrobca ferozliatin OFZ, ktorý vtedy rozhodol o okamžitom odstavení viac ako polovice pecí. Dôvodom bol skokový nárast ceny elektriny na komoditných burzách. Ako vtedy povedal výkonný riaditeľ Branislav Klocok, viac ako šesťnásobný rast ceny elektriny za 12 mesiacov by bol pre nich likvidačný.

„Tristo eur za megawatthodinu je jednoducho bezprecedentný extrém,“ zdôraznil vtedy B. Klocok. Aj ďalší významný podnik na Slovensku Duslo Šaľa musel koncom vlaňajška výrazne obmedziť výrobu.

V kríze sú aj tí najmenší

Pred pár dňami padlo rozhodnutie vlády Eduarda Hegera zastropovať aktuálne ceny za dodávku elektriny pre domácnosti, na čom sa dohodla so Slovenskými elektrárňami. Názory z praxe na tento krok sa rôznia. V budúcnosti môžu mať negatívny vplyv nielen na tento podnik, ale neskôr aj na bežných spotrebiteľov. Navyše je pravdepodobné, že koncové ceny sa im v nasledujúcich rokoch aj tak zvýšia.

No v ťažkej energetickej kríze sú aj menšie podniky, nevynímajúc ani tie v oblasti cestovného ruchu. V čase dvojročnej pandémie patria medzi tie najzraniteľnejšie. „Podniky majú rôznu stratégiu a možnosti nákupu energií. Niektoré uzavreli dlhé kontrakty a rast cien elektriny na ne dopadá len pozvoľne, iné veľkú časť kupujú na spotovom trhu a majú existenčné problémy. Kto patrí do akej skupiny, však vedia len oni sami,“ dodáva M. Vlachynský.

Odberateľov energie teda možno rozdeliť do dvoch kategórií v závislosti od toho, kedy si v roku 2021 nakúpili energie. „Ak nakupovali priebežne, respektíve v prvej polovici roka, dnes sú ich ceny prijateľné. Keď si však ponechali nákup elektriny či plynu na koniec roka, znášajú extrémne nárasty cien komodity, ktoré boli v niektorých momentoch 3-5 násobné,“ hovorí pre TREND Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk.

Nanešťastie, aktuálne trendy nie sú podľa neho o nič priaznivejšie. Vysoké ceny energií pretrvávajú, čo už má potenciál zasiahnuť v roku 2023 úplne všetkých odberateľov na Slovensku. „Na druhej strane, výnimočne narástli príjmy Envirofondu z predaja emisných povoleniek, čo by mohol štát využiť na pomoc i podnikateľskému sektoru,“ spresňuje J. Badida.

Rozbitý rozpočet situáciu nespasí

Podobný názor na využitie takýchto zdrojov má aj analytik M. Vlachynský. Pre firmy je zatiaľ iná pomoc v podstate v nedohľadne. „Pomoc rovná sa výdavky v už tak rozbitom rozpočte. Nie je to teda pre vládu jednoduché rozhodovanie. No ponúkajú sa minimálne peniaze z predaja povoleniek (spomínaný Envirofond). Tieto príjmy prudko rastú vďaka rastúcim cenám povoleniek a možnosti ich využitia sú obmedzené pravidlami EÚ,“ dodáva M. Vlachynský.