Larry Summers, bývalý minister financií USA a hlavný ekonomický poradca prezidenta Baracka Obamu, v relácii The Joe Walker Podcast hovoril o potenciáli využitia AI.
Významné zmeny v dejinách ľudstva sú často spojené s technologickými skokmi. Na úrovni jednotlivých odvetví však úspech nových technológií a následný rast produktivity môžu paradoxne prispievať k znižovaniu podielu týchto odvetví na celkovej ekonomike, upozornil L. Summers.
V rozhovore sa venoval aj tomu, ako by AI mohla pomôcť zlepšiť rozhodovanie centrálnych bánk a ovplyvniť menovú politiku. L. Summers poznamenal, že schopnosť predpovedať počasie sa postupne zlepšuje – každé desaťročie prináša presnejšiu predpoveď na najbližší deň. Kvalita päťdňovej predpovede v tomto desaťročí je na úrovni štvordňovej predpovede z predchádzajúceho desaťročia. Ekonomické predpovede však čelia jedinečnej výzve: „Predpovede počasia neovplyvňujú počasie, ale ekonomické predpovede samotnú ekonomiku áno,“ upozorňuje L. Summers.
Vplyv na menovú politiku
Ekonóm verí, že AI má potenciál zlepšiť predpovede hospodárskeho vývoja, čo by mohlo viesť k lepšiemu nastaveniu menovej politiky a zmierneniu ekonomických výkyvov. L. Summers zároveň poukázal na to, že AI pomôže k presným predpovediam seizmologických otrasov, či v oblasti predpovedania finančných kríz a bublín, čo by mohlo prispieť k väčšej stabilite trhov.
Upozornil, že pri zavádzaní nových technológií často platí, že „trvá dlhšie, než si ľudia myslia, kým niečo príde. A keď to príde, je to rýchlejšie, ako si mysleli“. V oblasti národnej bezpečnosti pripomenul historickú snahu USA vybudovať textilný priemysel podľa britského vzoru. Hoci mali Američania prístup k technickým informáciám, skutočne konkurencieschopný priemysel dokázali vybudovať až po dlhšom čase.
Podľa L. Summersa história ukazuje, že najlepším prístupom k národnej bezpečnosti je otvorenosť v kombinácii so schopnosťou zostať na čele technologického pokroku. Varoval pred prílišnou uzavretosťou, ktorá by mohla ohroziť technologický rozvoj, podobne ako sa to stalo v prípade Sovietskeho zväzu.
L. Summers komentoval analýzu ekonóma Darona Acemogluho, podľa ktorej AI zvýši produktivitu v najbližších desiatich rokoch o približne 0,6 percenta ročne. Bývalý minister financií USA síce rešpektuje Acemogluho odborné názory, no vyjadril pochybnosti o tejto analýze. Podľa neho nezohľadňuje viacero dôležitých faktorov, najmä vplyv AI na rozhodovacie procesy. L. Summers tento záver prirovnal k mylným predikciám spoločnosti IBM, ktorá kedysi tvrdila, že na svete bude dopyt len po niekoľkých veľkých „sálových počítačoch,“ alebo k odhadom spoločnosti AT&T o nízkom dopyte po mobilných telefónoch.
Vplyv AI na trh práce
O vplyve AI na pracovný trh hovoril Anton Korínek, profesor ekonómie na University of Virginia v Charlottesville. Rast produktivity vidí ako primárny vplyv generatívnej AI na celkovú ekonomiku.
„Efekt na trh práce bude neistejší,“ dodáva. „V niektorých sektoroch takmer určite dôjde k strate pracovných miest a tlaku na znižovanie miezd, keďže AI automatizuje určité úlohy. Ak sú však efekty produktivity v celej ekonomike dostatočne silné, mohlo by to podnietiť celkový dopyt po pracovnej sile.
Pokiaľ ide o možné riešenia straty práce, A. Korinek hovorí, že tvorcovia hospodárskej politiky sa budú musieť zamerať na uľahčenie zavádzania a prijatia AI v celej ekonomike, aby maximalizovali výhody produktivity. Musia tiež aktualizovať politiky týkajúce sa pracovných školení, sociálneho zabezpečenia a daní, pre prispôsobenie sa disruptívnemu narušeniu trhu práce.
Expert navrhuje pre firmy a verejné inštitúcie dlhodobé plánovanie. „Tvorcovia hospodárskej politiky by mali záťažovo otestovať existujúce inštitúcie v porovnaní s celým radom scenárov AI, ktoré sa môžu prejaviť v nasledujúcich desaťročiach, vrátane možnosti uplatnenia umelej všeobecnej inteligencie,“ hovorí. „Mám na mysli AI, ktorá dokáže vykonávať všetky intelektuálne úlohy na ľudskej úrovni. Takýto scenár už nemôžeme vylúčiť a musíme pripraviť inštitúcie a systémy sociálneho poistenia, aby zabezpečili, že výhody pokračujúceho pokroku AI budú reflektovať aj štátne politiky“.
Tradičné dôchodkové systémy sú založené na odvodoch zamestnancov a zamestnávateľov. Ak však ľudia začnú pracovať menej alebo budú nahradení AI, štát by mohol čeliť výpadkom príjmov z odvodov. Možným riešením by mohlo byť zdaňovanie automatizácie (napríklad daň na robotov alebo AI) alebo zavedenie iných druhov odvodov, aby financovanie dôchodkového systému zostalo stabilné.
