Ekonóm: Ďalší rast minimálnej mzdy zvýši nezamestnanosť. V slabých okresoch aj nad 30 percent

Zástupcovia odborárov a zamestnávateľov nenašli kompromis pri určovaní novej výšky minimálnej mzdy na budúci rok. Podľa platného zákona by sa preto mala počítať podľa vzorca, čo by sumu zvýšilo na úroveň 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov.

Do razantného rastu však zasiahla koronakríza. Minister práce Milan Krajniak zo strany Sme rodina preto navrhol kompromisný návrh, podľa ktorého by sa mala zvýšiť na úroveň 623 eur. Okrem toho by sa mali stupne náročnosti práce a príplatky zvyšovať paušálne.

„Aké to bude mať dopady? Stačí sa pozrieť na to, ako vyzerali zaostalé regióny počas poslednej hospodárskej krízy. Bolo tu päť okresov, ktoré mali mieru nezamestnanosti nad 30 percent,“ upozorňuje v rozhovore pre TREND ekonóm a analytik z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Róbert Chovanculiak.

V rozhovore sa dočítate:

• Čo spôsobí razantné zvyšovanie minimálnej mzdy
• Prečo jej rast nezaručí rozbehnutie ekonomiky
• Či by Slovensko mohlo fungovať bez minimálnej mzdy
• Prečo sa jej vinou zvyšuje nezamestnanosť
• Ako by fungovala regionálna minimálna mzda

Minimálna mzda opäť vzbudila politický aj mediálny rozruch. Stále ide o spôsob, ako zvyšovať životnú úroveň najmenej zarábajúcich, alebo sa z nej stal politický nástroj?

Vzhľadom na to, ako rýchlo za posledné roky rástla, je to skôr politický marketing. Z pohľadu politika je to dobrý nástroj, pretože sa môže tváriť, že chce ľuďom zvyšovať mzdy a je štedrý. Jeho štedrosť však zaplatí niekto iný. Z pohľadu rastu životnej úrovne je to zlý nástroj na dosiahnutie dobrého cieľa.

Nemala by sa životná úroveň najmenej zarábajúcich zvyšovať skôr tým, že sa im zníži daňové a odvodové zaťaženie?

Za posledné roky rástlo aj daňovo-odvodové zaťaženie práce ľudí s minimálnou mzdou. Pred piatimi rokmi zaplatil zamestnanec s minimálnou mzdou 30 centov na daniach a odvodoch z jedného eura, tento rok je to už 40 centov. Keď sa na to pozrieme celoplošne, mzdové náklady vzrástli za päť rokov o 308 eur a z toho iba 138 eur získali zamestnanci. Zvyšok putoval štátu.

Čo by sa stalo, keby sa na Slovensku zrušila minimálna mzda?

Existujú krajiny, ktoré nemajú minimálnu mzdu a ľudia tam zarábajú pomerne dobre. Napríklad Rakúsko nemá minimálnu mzdu a platy rastú aj najmenej zarábajúcim ľuďom. Je to dané tým, že mzda je ako každá iná cena ovplyvňovaná dopytom a ponukou. Zamestnávatelia jednoducho musia zvyšovať mzdy, ak sa ekonomike darí.

Myslíte si, že by sme sa na Slovensku mohli spoliehať na to, že firmy budú zvyšovať mzdy aj najmenej zarábajúcim?