TREND sa rozprával s ekonómom Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimírom Balážom o navrhovaných zmenách v odvodoch, daniach a rodinnej politike z dielne Ministerstva financií SR.
Minister financií navrhol vyplatiť pracujúcim rodičom na každé jedno dieťa 200 eur. Porazí vďaka tomu zlý demografický vývoj?
Nebude to fungovať. V relatívne úspešných krajinách na zvýšenie pôrodnosti použili úplne iné nástroje. Sú nimi dostupné jasle, škôlky a možnosť pracovať na skrátený úväzok. Takáto kombinácia dokáže spomaliť zlý demografický trend. Dokazuje to vývoj v škandinávskych krajinách a vo Francúzsku. Tam majú pôrodnosť na úrovni 1,9 a počet obyvateľov klesá veľmi pomaly. Okrem spomínaných opatrení za to môže aj pomerne vysoký podiel prisťahovalcov. Konkrétne vo Francúzsku sú to Alžírčania a Tunisania. Vo Švédku ľudia zo Somálska a Eritrey.
Ďurana: Je nešťastné, že daňovo-odvodová reforma sa prepája s megalomanskou rodinnou politikou
Klesajúci počet novonarodených detí je vážny problém. V budúcnosti preto bude menej pracujúcich a štát z odvodov ťažšie vyberie dosť peňazí na vyplatenie dôchodkov. Dajú sa spraviť aj nejaké iné opatrenia na zvýšenie pôrodnosti?
Zatiaľ nikto nevymyslel nič lepšie, ako zlepšiť služby pre ženy. Ešte v roku 1966 sa o to pokúsil v tom čase mladý rumunský diktátor Nicolae Ceaușescu. S výnimkou znásilnenia úplne zakázal potraty, zrušil predaj antikoncepcie a sexuálna výchova sa zamerala čisto na založenie veľkej rodiny.
Výsledkom bol závratný skok a miera pôrodnosti v priebehu jedného roka stúpla z 1,9 na 3,7. Lenže napriek všetkým zmenám sa počet novorodencov už o pár rokov vrátil na pôvodnú úroveň. Veľa ľudí si to dnes neuvedomuje, ale aj u nás začal počet detí klesať už počas predchádzajúceho režimu.
Prečo majú ľudia v súčasnosti menej detí ako v minulosti?
Môže za to rastúca vzdelanosť žien. Zo všetkých štúdií vyplýva, že pokiaľ dievča neporodí prvé dieťa v štrnástich rokoch a má aspoň základnú školu, tak stratí záujem o veľkú rodinu. Začne mať totiž snahu naplniť si vlastné sny a mať kariéru. Je to prirodzený vývoj a žiadne rodinné prídavky ho nezmenia.
Dnes sa veľa detí rodí len v chudobných krajinách subsaharskej Afriky. Počet novorodencov klesá nielen v Číne ale aj vo veľkých mestách preľudnenej Indie. No po príklady nemusíme ísť až tak ďaleko. Vplyv vzdelania je vidieť aj u našej rómskej komunity, kde sa tiež narodí oveľa menej detí ako pred pár desiatkami rokov. Mladá rómska žena tiež túži ísť posedieť si na kávu, mať novú kabelku a na rozdiel od minulosti nevidí zmysel života v porodení štrnástich detí.
Slovensko verzus svet: Stredoeurópska rarita. Čím menší príjem tým, väčší tlak na zdanenie
Zvyšovanie rodinných prídavkov teda nemá žiadny zmysel?
Zmysel nemá snaha o zvýšenie pôrodnosti. Samotná rodinná politika zmysel má. Na Slovensku sú chudobou naozaj najviac ohrozené slobodné matky s deťmi. Pre spoločnosť je dobé, ak sa štát snaží zabezpečiť ich deťom aspoň približne rovnakú štartovaciu pozíciu, ako majú deti z elitných vrstiev. Teda umožní im rozvinúť svoj talent a v prípade nadania vyštudovať vysokú školu. Globálna ekonomika je dnes hlavne bojom o talenty a bez nich sa nikdy nepremeníme z výrobnej ekonomiky na hospodárstvo postavené na vede.
Nie je z tohto uhla pohľadu mimo, že vláda rovnakou sumou podporí deti z chudobných aj bohatých rodín?
Určite nie je spravodlivé, že štát vyplatí na dieťa bohatého oligarchu rovnaké peniaze, ako na dieťa z chudobnej rodiny. Problém je v tom, že na to aby štát určil, kto je chudobný a kto bohatý, potrebuje spustiť ročné zúčtovanie daní a odvodov. To sa doteraz nepodarilo a aktuálny termín spustenia je rok 2023.
Úspešný podnikateľ môže vo svojej firme pracovať za minimálnu mzdu. Z pohľadu sociálnej poisťovne je chudobný, ale reálne má vysoké príjmy z dividend a preto je pre zavedenie adresnosti dôležité spustiť ročné zavedenia daní a odvodov. Inými slovami prepojiť do jedného informačného celku všetky štátne IT systémy, kde program automaticky zobrazí všetky priznané príjmy každého jedného občana a následne stanoví výšku rodinného prídavku.