Drahá nevesta zachráni pochabého ženícha. Bitku o rozpočet Matovičovi vyhrá Kollár

Nádej na predčasné voľby definitívne padne v najbližších týždňoch. Menšinovej vláde totiž s veľkou pravdepodobnosťou prejde rozpočet na budúci rok. Chýbajúce hlasy koalícii na poslednú chvíľu zoženie predseda parlamentu Boris Kollár. V úlohe drahej nevesty tým splatí svoj dlh voči ministrovi financií. Hnutie Sme rodina sa vo vláde ocitlo vďaka podpore Igora Matoviča. Zvyšným koaličným partnerom vadili kamarátskej vzťahy so zavraždenými mafiánmi aj vekslácka minulosť B. Kollára.

Sme rodina si však v parlamente nakoniec vybojovalo nečakane silné postavenie. Práve kandidáta tohto hnutia zvolili poslanci za podpredsedu parlamentu. V tajnej voľbe získal Peter Pčolinský 85 hlasov od 101 prítomných poslancov. Oficiálne je koalícia menšinová. V parlamente nedisponuje podporou 76 poslancov a zákony presadzuje na základe zákulisných dohôd. Pri ich uzatváraní vynikajú práve B. Kollár a P. Pčolinský.

Pád pár mesiacov pred voľbami

Súčasnú koalíciu potopí až zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Ten je zakotvený v slovenskej ústave a na jeho zmenu treba hlasy 90 poslancov. Takú širokú podporu nedokáže vybaviť ani B. Kollár a P. Pčolinský. Ministerstvo financií sa preto nevyhne povinnosti zostaviť vyrovnaný rozpočet na rok 2024. V ňom bude musieť buď dramaticky zvyšovať dane alebo znižovať výdavky.

Obidve riešenia sú u voličov krajne nepopulárne. Vážny problém dokážu vyriešiť len predčasné voľby, pretože nová vláda má automaticky dvojročnú imunitu pred sankciami dlhovej brzdy. S veľkou pravdepodobnosťou parlament posunie termín volieb z marca 2024 na december 2023 a súčasná koalícia sa udrží pri moci takmer celé volebné obdobie. Nejde o dobrú správu.

Politické kšefty boli typickým znakom už prvej slovenskej vlády. Deväťdesiate roky minulého storočia boli naozaj ťažké. Novinové titulky zapĺňali fotky vybuchnutých áut miestnych mafiánov a demokratické voľby vyniesli k moci politika s diktátorskými sklonmi – Vladimíra Mečiara. Svojím spôsobom charizmatický politik voličom sľuboval vybudovanie druhého Švajčiarska. V realite krajinu rozkradol v divokej privatizácií a položil základy súčasnej oligarchie.

Padne negatívny inflačný rekord

Dnešok začína čoraz viac začína pripomínať divoké deväťdesiate roky. Nikto síce nepredáva štátne podniky svojim kamarátom za symbolickú korunu, ani v uliciach nevybuchujú vozidlá výpalníkov.

Paralelu je vidno v snahe získať čo najviac voličov masívnym rozdávaním peňazí. Z čisto ekonomického pohľadu je spojením s temným obdobím deväťdesiatich rokov minulého storočia vysoká inflácia. Priemerný rast cien v roku 1993 dosiahol 23,3 percenta, o rok neskôr 13,4 percenta.

Ministerstvo financií počíta na budúci rok s priemerným rastom cien o 13,5 percenta. Realita môže byť nakoniec oveľa horšia. Nezastropovanie cien energií môže infláciu vystreliť až nad úroveň dvadsiatich percent. V krajnom prípade môže negatívny inflačný rekord padnúť už budúci rok.

Vláda sa chystá na kompenzácie vysokých cien energií minúť obrovské peniaze. Okrem zdrojov zo štátneho rozpočtu s Bruselom rokuje o použití nevyčerpaných eurofondov. Výsledkom môže byť astronomická podpora vo výške osem miliárd eur. Rozdanie vysokej sumy zaručené ešte viac zvýši už aj tak vysokú infláciu. Lenže voľby sú za dverami. Politikov viac ako negatívne následky zaujíma efekt v podobe kupovania voličov. Práve ľudia pritom štedré sociálne dávky jedného dňa zaplatia prostredníctvom vyšších daní.

Riziko cenových stropov