V domácom jazyku vám stačí vedieť sto základných slov. Holandsko láka Slovákov na vysoké mzdy

Na miestnych pracovných portáloch sa objavujú zaujímavé inzeráty. Stačí vám ovládať len sto holandských slov a základy nemeckého alebo anglického jazyka. Takáto jazyková výbava v kombinácii s vodičským preukazom znamená okamžitú prácu v sklade v Holandsku. V prípade odrobenia stošesťdesiat hodín za mesiac bude hrubá mzda 2 251 eur. Na holandské pomery ide o nízky plat. Vďaka tomu má aj bezdetný zamestnanec nárok na dve daňové úľavy: konkrétne na Všeobecný daňový kredit (Algemene heffingskorting) a Pracovný daňový kredit (Arbeidskorting). Vďaka nim po zaplatení daní a odvodov klesne hrubý príjem 2 251 eur iba mierne – na čistý príjem 2 121 eur. Ide o jednu z výhod progresívneho systému, kde slabšie platení zamestnanci odvedú štátu menej a lepšie platení viac.

„Život v Holandsku je fajn. Len si treba uvedomiť, že nájmy sú oveľa vyššie ako na Slovensku. Spolu s priateľom za pekný trojizbový byt platíme mesačne 1 500 eur. Pre pár je to prijateľná cena, ale sama by som to mala ťažké, napriek na slovenské pomery vysokému platu,“ hovorí Monika Cehláriková, ktorá pracuje v rýchlom občerstvení a jej priateľ je inštalatér. „V Holandsku sme pol roka. Je to pekná krajina. Zvažujeme, že tu prežijeme celý pracovný život a na dôchodok sa vrátime na Slovensko,“ dodáva M. Cehláriková. Spolu so svojím priateľom je v krajine osem mesiacov.

Čoraz menší záujem

Nájsť relevantné dáta o Slovákoch žijúcich v zahraničí je pomerne komplikované. Štatistický úrad SR asi najpresnejšie monitoruje krátkodobú migráciu. Ide o ľudí žijúcich v zahraničí od troch mesiacov do jedného roka. V rámci tohto časového úseku je najväčší záujem o prácu v Nemecku, Rakúsku a Českej republike. Podľa poradia pracovalo v prvej krajine minulý rok 33-tisíc Slovákov, v druhej 30-tisíc Slovákov a v tretej 22-tisíc Slovákov. V prvých dvoch spomínaných štátoch sú mzdy výrazne vyššie ako na Slovensku. V tretej len mierne. No plusom je tam minimálna jazyková bariéra a kultúrna blízkosť.

Až tri štvrtiny migrujúcej pracovnej sily zo Slovenska tvoria muži, ktorí sa väčšinou zamestnajú v stavebníctve. Ženy predstavujú len štvrtinu a väčšinou pracujú ako zdravotné sestry alebo opatrovateľky. „V roku 2023 bolo až 47,2-tisíc, teda 40,5 percenta celkového počtu krátkodobo za prácou migrujúcich obyvateľov z východného Slovenska. Zo západného najmenej, 24,1 percenta. Prešovský kraj dominuje s 26,4 percentami. Naopak, najmenej migrujú za prácou ľudia z Bratislavského kraja, 4,5 percenta,“ konštatuje Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA).