Dokonca aj Le Penová je lepšia ako ľavicoví keynesiáni, tvrdia francúzski biznismeni

V piatok sa rozdiel medzi výnosmi nemeckých a francúzskych dlhopisov dostal na najvyššiu úroveň od roku 2012, kedy prebiehal boj o záchranu eurozóny. Výpredaj francúzskych vládnych dlhopisov poukazuje na pokračujúce obavy investorov o budúcnosť štátnej kasy.

Problém pre mnohých už nie je Marine Le Penová a jej pravicovo populistická strana Rassemblement National (RN). Síce plánuje zvýšiť vládne výdavky, no mnohé pôvodné myšlienky zobrala späť a posledné dni sa čoraz viac približuje politickému stredu. Hovorí sa o podobnosti jej politiky s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou, ktorá sa napriek pôvodným obavám považuje za dôveryhodnú političku.

Francúzsko má väčší problém, a to je radikálny socializmus. Krajina, ktorá sa pýši vysokým sociálnym štandardom, sa napriek tomu posúva k čoraz neudržateľnejšiemu sociálnemu modelu. Nový národný front (NFP) združujúci socialistov, komunistov, zelených a iné ľavicové strany súperí s Le Penovej RN o prvenstvo vo voľbách. 

Radikálny socializmus

Medzi volebné sľuby NFP patrí obnovenie dane z majetku, zvýšenie minimálnej mzdy, zníženie pracovného času, uhlíková neutralita do roku 2040 či zákaz používania pesticídov. Len navrhované zníženie odchodu do dôchodku na 60 rokov by stálo krajinu 72 miliárd eur ročne. Francúzsko má pritom problém ušetriť vôbec 20 miliárd, aby znížilo rozpočtový deficit pod päť percent HDP.

„Ekonomický program ľavice je úplne neprijateľný a rovnal by sa odchodu Francúzska z kapitalistického systému,“ povedal pre Financial Times jeden z popredných podnikateľov, ktorý je znepokojený situáciou ohľadom prichádzajúcich parlamentných volieb.

Rozhovory, ktoré reportéri z FT viedli s riadiacimi manažérmi najväčších francúzskych spoločností naznačujú, že RN sa bude schopná posunúť viac k pragmatickým riešeniam, ako populistická ľavica. „Ľavica pravdepodobne nezmierni svoju tvrdú antikapitalistickú agendu,“ povedal jeden z nich.

Najsilnejším hráčom NFP je charizmatický Jean-Luc Mélenchon zo strany La France Insoumise (LFI), ktorá by mohla v parlamente získať viac ako sto hlasov. Svoje radikálne názory podrobne predstavil už v predchádzajúcich voľbách, keď kandidoval za prezidenta. V prvom kole síce skončil štvrtý, ale získal až 20 percent hlasov.

Hospodárska politika v podaní J. Mélenchona nemá byť žiadna utópia. Naopak, stavia ju na odnoži teórie slávneho britského ekonóma Johna Maynarda Keynesa, ktorá sa nazýva ľavicové keynesiánstvo. Je založená na vytváraní multiplikačného efektu a dôslednej redistribúcii zdrojov v ekonomike.

Hlavná myšlienka je jednoduchá: vláda zvýši výdavky o 250 miliárd eur alebo jednu tretinu súčasného rozpočtu. Nové zdroje naštartujú ekonomický rast a spôsobia vyššie príjmy štátu o 267 miliárd eur. Vládna kasa tak  pomocou nových výdavkov získa a zníži dlh, tvrdí J. Mélenchon.

Ako funguje keynesiánska politika