Jednou z aktuálnych výziev energetiky je nedostatok odborníkov. O tom, či bude mať kto pracovať v budúcich jadrových elektrárňach a ako sa vyvíjajú technické odbory na Slovensku, hovorí riaditeľ Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave docent Peter Bokes.

Ako prilákať mladých k štúdiu technických odborov?

Mladí ľudia musia vidieť, že im energetika, technické či prírodovedné smery poskytujú vzdelanie a nástroje, s ktorými dokážu riešiť výzvy spoločnosti, ktorým musíme čeliť. Dnešnú generáciu mladých motivuje, ak sú užitoční pre spoločnosť.

Lákajú tieto odbory rovnako mladých mužov aj ženy?

V súčasnosti je na fakulte elektrotechniky a informatiky (FEI) medzi študentmi len desať percent žien. Technické smery sú pritom vhodné pre ženy rovnako ako pre mužov. Príkladom je Alena Vanková, manažérka riadenia prevádzky v jadrovej elektrárni v Mochovciach. Je to naša absolventka jadrovej energetiky na FEI STU, ktorá získala titul Slovenka roka. Perspektívam v tejto oblasti sa venuje i združenie Ženy v energetike. Aj v našom ústave pracujú viaceré medzinárodne etablované výskumníčky, napríklad docentka Andrea Šagátová v oblasti vývoja detektorov ionizujúceho žiarenia alebo docentka Jarmila Degmová v oblasti radiačnej odolnosti materiálov.

A čo ďalšie lákadlá?

Samozrejme, študentov musí lákať aj to, čo generácie predtým, teda snaha porozumieť, ako veci fungujú, aký mechanizmus je v nich skrytý. No oveľa väčší význam dnes získava práve preto, aby videli zmysel v tom, čo robia.

V ktorých oblastiach sa najčastejšie uplatňujú vaši študenti?

Veľká časť odchádza do segmentu jadrovej energetiky. Oslovujú nás i ďalšie výrobné firmy, ktoré potrebujú fyzikálnotechnicky vzdelaných ľudí, napríklad Semikron Danfoss, firma na výkonovú elektroniku vo Vrbovom, nadnárodný výrobca polovodičov a integrovaných obvodov Onsemi a ďalšie. A dopyt po študentoch od firiem je väčší, ako sú počty končiacich absolventov.

Aké prepojenie s praxou existuje počas štúdia?

Prepojenie máme veľmi dobré. V rámci študijného programu jadrové a fyzikálne inžinierstvo mnohí docenti, profesori majú dlhodobú spoluprácu s praxou. Zabezpečujú i celoživotné vzdelávanie v týchto oblastiach. Napríklad reaktoroví fyzici, ktorí si aj podľa zákona musia pravidelne obnovovať vzdelanie, robia časť týchto kurzov u nás. Naši profesori robia nezávislé posudzovanie pre spoločnosti v segmente jadrovej energetiky, napríklad pri spúšťaní jadrovej elektrárne v Mochovciach boli prítomní kolegovia profesor Vladimír Slugeň alebo docent Gabriel Farkas. Naši študenti absolvujú viaceré exkurzie priamo na pracoviskách Slovenských elektrární, v spoločnosti JAVYS, navštívia sklady rádioaktívneho odpadu či cvičia na trenažéri blokovej dozorne jadrovej elektrárne.

Aké uplatnenie ešte majú vaši absolventi?

Naši absolventi nachádzajú uplatnenie aj v oblasti medicínskej fyziky, napríklad pri radiačných terapiách. Nedávno sme mali v škole návštevu našej absolventky z Národného onkologického ústavu v Bratislave, ktorá prišla študentom priblížiť, ako vyzerá jej pracovný deň, ktoré poznatky o interakcii žiarenia s látkou, ktoré získala v škole, teraz používa na to, aby naplánovala správne ožarovania a podobne.

Prieskum verejnej mienky NMS Market Research ukázal, že Slováci si spájajú výstavbu nových reaktorov so zvýšeným záujmom o štúdium jadrovej techniky alebo energetiky. Mení sa v tomto vnímanie spoločnosti?

Jednoznačne áno. Máme už na to kvantitatívnu spätnú väzbu, pretože v aktuálnom akademickom roku sa na študijný program jadrové a fyzikálne inžinierstvo prihlásil viac než dvojnásobok počtu študentov z minulých rokov, a to aj v počte prihlášok, aj počte študentov, ktorí nastúpili na štúdium.

Pomáha nejako štát, ministerstvo školstva?

Boli to štipendiá pre veľmi dobrých študentov, ktorí sa rozhodnú študovať odbory, ktoré sú dôležité pre Slovenskú republiku, pre štát. Predpokladám, že toto ešte bude ministerstvo vyhodnocovať, do akej miery to bolo úspešné.

Čo by sa do budúcnosti malo zlepšiť?

Vždy sa dá viac podporiť financovanie. Pomohlo by aj zjednodušenie enormnej administratívy tak, aby sa učitelia mohli viac venovať študentom. Od študentov často počujeme, že pri rozhodovaní, na ktorú vysokú školu pôjdu, významne zvažujú i možnosti ubytovania. Ak chce vláda bojovať s odlivom šikovných stredoškolákov do zahraničia, mala by výrazne podporiť rekonštrukciu a výstavbu internátov a zabezpečiť určitú dotáciu ceny za prenájom.

Ako vidíte Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami? Chodia sa k vám z iných krajín inšpirovať?

Pripravení sme pomerne dobre. U nás sa program jadrová energetika rozvíja už od šesťdesiatych rokov. Aj vďaka tomu, že ide o dlhú tradíciu, máme tu expertov, ktorí majú skúsenosti nielen s riadením a budovaním, ale už aj s bezpečným vyraďovaním jadrových reaktorov, ktoré skončili svoju životnosť. V tom máme výhodu oproti iným krajinám. Poľsko má z vedeckého pohľadu v oblasti jadrovej fyziky obrovské možnosti a veľmi dobrý výskum. No keďže doteraz nemali vlastnú jadrovú elektráreň, zistili, že budú potrebovať veľa takýchto študijných programov. V septembri bola u nás delegácia asi 25 ľudí z poľských univerzít. Zisťovali, ako takýto študijný program vytvoriť.

Peter Bokes

Docent, riaditeľ Ústavu jadrového a fyzikálneho inžinierstva na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave. Vysokoškolské štúdium ukončil v odbore fyzikálne inžinierstvo na Tokyo Institute of Technology v Japonsku. Neskôr po ukončení doktorandského štúdia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (FEI STU) pracoval niekoľko rokov vo výskume na University of York v Spojenom kráľovstve. V rokoch 2014 až 2016 pôsobil ako vedúci výskumu v spoločnosti BEZ Transformátory, a. s. Vo svojej vedeckej práci sa zaoberá problémami kvantovej teórie kondenzovaných látok, numerickými simuláciami elektrónovej štruktúry látok, ale aj výpočtami a simuláciami šírenia a prestupu tepla v technickej praxi.

Môže nám našich odborníkov nakoniec preplatiť zahraničie? Čo môže urobiť štát, aby špecialisti zostali v domovskej krajine?

My sa takisto môžeme snažiť prilákať ľudí z iných krajín. Aj preto pripravujeme nový inžiniersky študijný program, ktorý bude zameraný na manažment v jadrovej energetike. Študijný program bude realizovaný v spolupráci s Ekonomickou univerzitou v Bratislave. Výučba bude v angličtine a program je postavený na našom know-how. Naším cieľom je, aby tento program získal akreditáciu od Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Aké sú najväčšie výzvy pre školy a študentov v súvislosti s vecami, s ktorými sa pred rokmi nepočítalo?

Klimatické zmeny sú jednou z najdôležitejších výziev, ktorým čelíme. Preto treba rozvážne zvoliť, čo si vybrať spomedzi zdrojov energie. V energetike je veľa otvorených tém, či už je to téma jadrovej fúzie, čo s vyhoreným palivom. Pre mladýchto môže byť zaujímavá výzva, akým spôsobom zvýšiť mieru využívania nového paliva alebo recyklácie toho vyhoreného.

Prečo by študenti mali študovať práve tieto odbory?

Ak študenti chcú prísť na to, ako veci fungujú, mali by prísť. Počas štúdia môžu porozumieť prírodným zákonitostiam, zistia, ako ich využívame na technické aplikácie, špeciálne v jadrovej energetike, ale aj v materiálovom výskume v nanotechnológiách. Takže ak v sebe majú takéto volanie, budú u nás vítaní.

Hľadajú sa budúci špecialisti

V rámci vzdelávania budúcich špecialistov na jadro spoločnosť Westinghouse posilňuje spoluprácu s viacerými univerzitami v strednej Európe. Vlani v lete v USA stážovalo pätnásť študentov z Poľska. Program stáží rozšírili následne pre študentov z Česka a Ukrajiny a tento rok aj pre študentov z Bulharska. Stáže v USA sa zúčastnil aj Slovák Andrej Prítrský, ktorý študuje na ČVUT v Prahe. 

Tento článok označovaný ako We Know How vznikol v spolupráci s komerčným partnerom.