Slovensko prešľapuje na jednom mieste, rast krajiny sa zabrzdil. Vidina, že raz sa Slováci budú mať „tak dobre“ ako Rakúšania, sa vzďaľuje. Údaje o podiele HDP na obyvateľa podľa analytikov Tatra banky ukazujú, že bez reforiem našich západných susedov dobehneme o 111 rokov. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster zhodnotil, že Slovensko už vyčerpalo rezervu modernejších technológií, ktoré mohlo prebrať. Záchrana je podľa neho v reforme školstva a podpore výskumu.
Čo je brzdou rastu HDP?
Skôr by sme sa mali pýtať, čo je motorom rastu HDP. Ak niečo z toho chýba, tak „motor“ správne nebeží a spomaľujeme. Dlhodobo najdôležitejšie sú nové technológie, resp. zvyšovanie produktivity práce. Slovensko za posledných 30 rokov získavalo nové (resp. pre nás novšie) technológie zo zahraničia, často ako súčasť zahraničných investícií, niekedy preberaním modernejších postupov. Tak sme uzavreli asi polovicu rozdielu medzi nami a krajinami ako Nemecko alebo Rakúsko.
Preberanie modernejších technológií už nefunguje?
V súčasnosti sme už dostatočne blízko k najlepším krajinám – t.j. sme za nimi pozadu len asi 10 až 15 rokov, takže imitácia osvedčených postupov zo zahraničia nám už toľko nepomáha. Rezerva modernejších technológií, ktoré sme mohli prebrať, sa už vyčerpala.
Kde sa stala za tie roky chyba?
Na ďalší rast potrebujeme rásť aj vlastnými inováciami – potrebujeme byť bližšie k špici technologického pokroku a R&D. Žiaľ, posledných asi 15 rokov u nás neboli žiadne významnejšie reformy, ktoré by spravili Slovensko atraktívnejšie pre zahraničný kapitál, najmä pre investície do sofistikovanejších oblastí, kde je potenciál rozvoja, ako sú informačné technológie, AI, robotika, biomedicína alebo zelené technológie. Iné podobné krajiny nás za tých 15 rokov dobehli a predbehli. Ako krajina máme nízke investície do výskumu a vývoja. Máme nízke investície do fyzického kapitálu.
Počet vysokoškolákov rastie, projekty našich vedcov získavajú uznanie vo svete. Stále to nestačí?
V podieli obyvateľov s vysokoškolským vzdelaním sa zlepšujeme, sme na asi 45 percent medzi mladými ľuďmi. Nemáme však žiadnu naozaj špičkovú univerzitu. Na to, aby sme dobehli a možno aj predbehli tie najlepšie krajiny sveta, by sme potrebovali, aby u nás začalo fungovať všetko zo spomínaného: špičkové vzdelanie na univerzitách, kvalitný výskum aj v akademickej sfére aj v podnikovej, zlepšenie podnikateľského prostredia, dôveryhodný systém ochrany vlastníckych práv pre zahraničných investorov.
Podarí sa nám teda dobehnúť Rakúsko? O tých 111 rokov?
Ťažko povedať. Predikcie rastu ekonomiky sa dajú robiť na 3 či 4 roky a vieme povedať niečo o trendoch na ďalšie dve desaťročia. Čo bude o 111 rokov, si naozaj netrúfnem povedať. Pred 111 rokmi sme boli súčasťou Rakúsko-Uhorska a na prahu svetovej vojny. Kto by si vtedy trúfol povedať, že dnes budeme spolu v EÚ, ale ako úplne samostatné krajiny?
Pre porovnanie, v široko diskutovanej Draghiho správe o konkurencieschopnosti EÚ sa porovnáva aj produktivita USA a EÚ za 130 rokov. Za týchto 130 rokov sa EÚ dostala zo 70 percent USA na 80 percent. Krátky čas bola EÚ aj nad 90 percent, ale nikdy sme USA nedobehli – nestačilo na to ani 130 rokov.
Čo vieme povedať zo širokých trendov je, že polčas dobiehania Rakúska sa predĺžil. Kým v minulosti sme uzavreli polovicu rozdielu za menej ako 30 rokov (a bol to veľký rozdiel), teraz ten polčas bude viac ako 40 rokov. Ak to takto pôjde ďalej, za ďalších 40 rokov uzavrieme ¾ rozdielu a za ďalších až 7/8. Nemáme však dôvod hovoriť, že by sme mali aj predbehnúť Rakúsko.
Ktoré oblasti treba prioritne reformovať?
Kľúčové sú vzdelávanie a výskum. Oboje trvá dlho, takže by sme mali začať čo najskôr. Popri tom je dôležité zefektívnenie štátu, jednoduché a predvídateľné podnikateľské prostredie, dôveryhodné a rýchle súdnictvo, kvalitná štátna administratíva. Koniec-koncov je potrebné mať kvalitnú celú krajinu. Ak máme víziu, že jedného dňa budú na Slovensku pôsobiť tie najlepšie firmy sveta, v ktorých budú pracovať tí najlepší svetoví odborníci: tak týmto ľuďom musíme ponúknuť aj špičkové zdravotníctvo, vynikajúcu kultúru, pestré gastro, tolerantnosť k menšinám.
Na vzdelávanie a výskum vyčlenil rozpočet na budúci rok viac o miliardu, celkom to pre oblasť školstva znamená 5,9 mld. eur. Minister Tomáš Drucker pripravil reformu od materských po stredné školy. Je to aspoň prvý malý krok?
Treba povedať, že viac ako polovica z navýšeného rozpočtu pre školstvo nie sú dodatočné zdroje, ale presun financií od samospráv do rezortu školstva – na materské školy, ktoré sa teraz stávajú zodpovednosťou centrálnej vlády. Avšak aj po očistení o túto metodickú zmenu rastú výdavky v školstve rýchlejšie než v iných rezortoch. Čo je dobrá správa, zlepšovanie školstva zostáva prioritou.
Tiež je potešujúce, že aktuálne zmeny v školstve nemenia všetko z predošlých reforiem, ale skôr na nich stavajú a dopĺňajú ich. Kontinuita vo vzdelávacích politikách je dôležitá, keďže výsledky sa prejavia až po desaťročiach.
