Dlhy, populizmus a regulácia. Politikom v Európe chýba kontakt s realitou, na jeseň ukážu tvár

Po horúcom lete príde krutá zima a po nej ďalšie krušné mesiace, aké Európania doteraz za posledné desiatky rokov ešte nepoznali. Plynu bude nedostatok, inflácia „zožerie“ doterajšie úspory ľudí a súčasne vyháňa ceny všetkých položiek vrátane potravín, spotrebného tovaru i služieb do extrémnych výšok.

Už teraz si mnohí ľudia kladú otázku, či toto má byť zmena k lepšiemu, s ktorou vkladali dôveru do rúk politikom, ktorých pred časom volili a aká je naozaj realita. Podobne aj vláda Eduarda Hegera sľubovala lepšie a spravodlivejšie Slovensko, dokonca aj prosperitu. Realita však ukazuje ďalšiu vládnu krízu, ktorá sa rozlúskne vraj  až koncom augusta, reálne sa však môže ťahať aj  ďalšie mesiace. 

Prázdne marketingové frázy sa dostali do popredia a tak nespokojnosť verejnosti rastie a s ňou aj tlak na zmenu. V snahe zabrániť verejnej nespokojnosti politici zvaľujú vinu vždy na niekoho iného a rozdávajú sociálne balíčky v situáciách, do ktorých ich svojimi rozhodnutiami neraz sami dostali.

Najnovšie napríklad minister financií Igor Matovič chce, aby ľudia, ktorí prídu hlasovať v parlamentných voľbách, získali na nasledujúce štyri roky 10-percentnú zľavu z poplatkov voči štátu, spomenul spravodajský portál RTVS.

Preto niet divu, že pod mnohými politikmi sa obrazne povedané predčasne trasie stolička, veď napokon sú na svojich pozíciách vždy iba dočasne. Rastie aj tlak kritických názorov na to, prečo vlastne je Európa v najhlbšej kríze za posledné roky.

Politikom často chýba zdravý rozum

Európania si už v súčasnosti riadne uťahujú opasky v rôznych oblastiach života, pritom dlhová, potravinová a energetická kríza sa ešte ani poriadne nezačala. Takmer polovica obyvateľov Veľkej Británie podľa prieskumov zredukovala výdavky na potraviny pre rastúce ceny, v Nemecku viac ako 2 milióny ľudí vyhľadávajú potravinovú banku.

„Svedčí to o obrovských dopadoch inflácie na životnú úroveň Európanov. Vysoké ceny potravín a aj energií pritom môžu byť novým dlhodobým štandardom, čo si mnohí bežní ľudia ešte neuvedomili“, zamýšľa sa Stanislav Pánis, analytik J&T Banky.

„Inak povedané, najmä vyššie ceny energií budú pôsobiť ako retardér na ekonomický rast a budú prispievať k inflačným tlakom. To bude znamenať pomalší rast životnej úrovne v porovnaní s tým, na čom sme boli v predchádzajúcich rokoch zvyknutí. Zlatovlasé prostredie svižného ekonomického rastu pri nízkej inflácii je nenávratne za nami,“ dodáva S. Pánis pre TREND.

Špeciálne v situácii, keď sa podľa neho v EÚ čoraz viac presadzujú najrôznejšie regulácie, šialené sústreďovanie sa na klimatické problémy a bezemisnú ekonomiku a rast prerozdeľovania zdrojov, čo bude z dlhodobého hľadiska záhubou pre jej konkurencieschopnosť.

Ministri členských krajín EÚ nedávno schválili podobu „balíčka“ Fit for 55, teda  opatrenia, ktoré majú naplniť ciele takzvaného Green Dealu smerujúceho k vytvoreniu bezemisnej ekonomiky do roku 2050. Za pozornosť naopak stojí, ako sa EÚ aj pod vplyvom konfliktu na Ukrajine pomaly, ale isto posúva do vôd zdravého rozumu a začína chápať, že jej pôvodné ciele nie sú realistické, uvádza portál E15.cz.

Od ideálu sme síce ešte veľmi ďaleko, ale trend je zrejmý. „Možno za najväčší pokrok nepochybne vyhlásiť, že sa podarilo zabrániť zvýšeniu cieľov schválených Európskou radou. Taká snaha tu bola a bola veľmi silná, prevládol však názor skeptickejších krajín, vrátane Česka,“ konštatuje portál. 

Ľuďom je ťažko, bude ešte ťažšie

Dnes už je všetkým jasné, že ďalšie mesiace až roky, budú pre neeurópanov ekonomicky riadne kruté. Kriticky sa vyjadrujú aj manažéri strategických podnikov, ktorí si nedávajú servítku pred ústa. Ako uvádza v komentári pre hn.sk, Oszkár Világi, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ spoločnosti Slovnaft, v týchto ťažkých časoch budú politické elity, ktoré sú v súčasnosti v Európe pri moci, výrazne strácať na popularite.

„To ich bude nútiť robiť viac a viac nezmyslov, najmä neadresne rozdávať sociálne dávky, čím zvýšia tlak na verejné financie. Aby to nejakým spôsobom zakryli, budú musieť zvýšiť dane alebo vyrubiť nové, čo však urýchli spomalenie ekonomiky, keďže firmy budú míňať menej peňazí na investície a nové projekty,“ spresnil v komentári.   

V nasledujúcich voľbách sa podľa názoru O. Világiho posilnia extrémistické strany, lebo voliči budú zneistení, budú chcieť poriadok a silných vodcov, čo je, samozrejme, lákavé krátkodobo, ale krízu to iba prehĺbi, lebo silní vodcovia riešenia neponúkajú, iba hľadajú kvázi vinníkov.

Kriticky sa vyjadroval k tejto téme už v májovej relácii TA3 Tak takto generálny riaditeľ spoločnosti Siemens Vladimír Slezák. Vlády EÚ podľa neho nemajú v súčasnej situácii riešenia, lebo nikdy v minulosti neboli s podobnou situáciou konfrontované.

„Mňa desí, že politici, ktorí rozhodujú o jednotlivých krajinách, nerobia žiadne analýzy o dopadoch, čo sa môže či nemôže v danej situácii stať. Tu sa rozhodne, lebo je to aktuálne „dobre“, prípadne, lebo nás za to niekto potľapká po pleci a ideme sa od všetkého odpájať,“ dodal pre TA3. Problémom podľa neho je, že sa nehľadá hlavná príčina inflácie, bez čoho nemožno robiť protiinflačné opatrenia a ľudia s kritickými názormi sa neprimerane nálepkujú. 

Kupovanie voličov má tlmiť obavy

Prečo vlastne mnohí európski politici zlyhávajú? Nezvládajú povedať svojim voličom otvorene pravdu, zamýšľa sa S. Pánis.

„Pravdu o tom, že silné sociálne štáty, rast prerozdeľovania zdrojov s cieľom kupovania si voličských hlasov aj za cenu vysokého zadlžovania sa a vysoké regulácie v rôznych sférach ekonomiky sú cestou do pekla. Mnohí z nich možno aj vedia, že je potrebné robiť reformy, deregulácie, utiahnuť si opasky, osekať rôzne sociálne, produktívnym sektorom financované „istoty“, no neurobia to pre obavy zo straty preferencií,“ spresňuje analytik J&T Banky.

Politici majú teraz naozaj ťažké obdobie, pripája pre TREND názor Tomáš Vranka, analytik spoločnosti XTB.  „Nachádzame sa vo veľkej energetickej kríze, v prostredí vysokej inflácie, zatiaľ čo krajiny stále bojujú s pandémiou covidu. Všetky tieto faktory spôsobujú, že ľudia jednoducho nemajú peniaze a politici sa snažia prichádzať s rôznymi formami pomoci,“ spresňuje. Nájsť racionálne riešenia a vedieť ich vhodne prezentovať verejnosti, je však ťažká úloha.

Väčšina ľudí chce podľa analytika XTB viditeľné riešenia, napríklad nejaké príspevky, avšak takéto rozdávanie peňazí má veľké riziká. V dlhodobom horizonte takzvané „skratky“ môžu viac uškodiť, ako pomôcť, preto je ťažké nájsť nejaký rozumný balans medzi populárnymi a rozumnými riešeniami.

Známe najnovšie rezignácie európskych politikov

Ťažké časy zažíva aktuálne aj Taliansko, Veľká Británia či Bulharsko, ktoré sa chystajú na ďalšie parlamentné voľby. 

Taliansky prezident Sergio Mattarella podpísal 21. júla dekrét o rozpustení parlamentu a po rezignácii premiéra Maria Draghiho otvoril cestu predčasným parlamentným voľbám, informovali spravodajské agentúry AP a DPA.

Ten odstúpil po tom, čo sa tri veľké strany vládnej koalície – Liga Mattea Salviniho, Forza Italia Silvia Berlusconiho a Hnutie piatich hviezd –v Senáte nezúčastnili na hlasovaní o dôvere voči nemu.

Analytici už teraz poukazujú na to, že prípadná nová koalícia v rôznych štátoch EÚ môže po voľbách 25. septembra 2022 spomaliť integračné procesy nastavenej európskej politiky. A reformná snaha o zmenu môže skončiť v koši a s ňou aj 200 miliárd eur z plánu obnovy EÚ.

Aj britský premiér Boris Johnson začiatkom júla 2022 oznámil svoju rezignáciu. Nevydržal tlak po sérii škandálov, ktoré zasiahli jeho vládu. Jeho najväčšie kauzy za posledné obdobie viedli k hromadnému odchodu šiestich ministrov a celkovo vyše 50 členov jeho vlády.  

Bulharský parlament vyslovil v júni 2022 po odchode jednej zo štyroch koaličných strán nedôveru vláde premiéra Kirila Petkova, informovala agentúra Reuters. Keďže stroskotáva snaha o vytvorení novej vlády, krajina mieri k predčasným voľbám, ktoré by sa podľa agentúry DPA mali predbežne uskutočniť v októbri 2022.

Predĺženie politickej krízy v čase rastúcej inflácie a diplomatického sporu s Ruskom pravdepodobne ohrozí prístup Bulharska k miliardám eur z fondu obnovy EÚ a poškodí jeho vyhliadky na vstup do eurozóny v roku 2024.

Ďalšie dôležité správy