25-tisíc zamestnancov sa v pondelok počas hodinovej prestávky zhromaždilo pred centrálou najväčšej európskej automobilky, aby ukázali nespokojnosť s plánom prepúšťať. Je to len prvý náznak toho, čo bude nasledovať po prvom decembri, kedy uplynie čas na dohodu. Šanca na ňu nie je veľká.
Zamestnanci Volkswagenu majú totiž výnimočné postavenie. To vzniklo ešte pred druhou svetovou vojnou, keď národní socialisti postavili fabriku vo Volksburgu z peňazí obchodných odborov. Po druhej svetovej vojne Briti posilnili pozíciu aj spolkovej krajiny Dolné Sasko, kde sa nachádza väčšina závodov firmy, s cieľom, aby sa Volkswagen nachádzal vo verejných rukách.
Pre bizarný model riadenia sa možnosti manažmentu automobilky výrazne scvrkli. „Našou úlohou je chrániť pracovné miesta,“ povedal úradník spolkovej krajiny, ktorá spolu s odborármi môže tvoriť väčšinu v dozornej rade a blokovať všetky rozhodnutia manažmentu. So znižovaním počtu pracovných miest alebo zatváraním fabrík tak musia súhlasiť aj odborári, čo je málo pravdepodobné.
Všetky spoločnosti v Nemecku podliehajú spolurozhodovaniu, kde zástupcovia zamestnancov tvoria polovicu dozorných rád. Ale vo Volkswagene sa situácia priblížila k spoločnému riadeniu, pričom pracovníci majú obrovský vplyv na rozhodnutia manažmentu.
Zamestnanci a krajinskí politici dlhodobo bránia akejkoľvek reštrukturalizácii. Jej následky sa prejavili katastrofálnymi číslami automobilky v poslednom období. Za posledný kvartál Volkswagen už dvakrát znižoval očakávania ziskov. V stredu má zverejniť finálne čísla, ktoré pravdepodobne opäť nepotešia.
Thomas Schäfer, ktorý vedie divíziu VW, uviedol, že nemecké továrne nie sú dostatočne produktívne a fungujú o 25 až 50 percent nad cieľovými nákladmi, čo znamená, že niektoré prevádzky sú v porovnaní s konkurenciou dvakrát drahšie. „Preto je potrebné urýchlene prijať významné opatrenia na znižovanie nákladov skôr, ako pokračujúce nedostatočné využívanie fabrík povedie k negatívnemu peňažnému toku," dodáva pre T. Schäfer pre Reuters. Ten by znamenal začiatok konca Volkswagenu.
Myslia si to aj investori, ktorí za posledných päť rokov odpísali z hodnoty automobilky 44 percent. Akcia firmy sa momentálne dá kúpiť za tri ročné zisky. U Tesly je to až 73 rokov, čo naznačuje, že optimizmus ohľadom budúcnosti Volkswagenu je na bode mrazu.
Firma patrí do desiatky spoločností s najväčšími tržbami na svete a je pritom šiestym najväčším súkromným zamestnávateľom. A to je problém, ktorý musí automobilka akútne riešiť, keďže je v porovnaní s konkurentmi vysoko neefektívna. Minulý rok predala nemecká skupina 9,4 milióna vozidiel, čo je o niečo viac ako 8,8 milióna Toyoty. Na to však Volkswagen potreboval 684-tisíc pracovníkov v porovnaní s iba 375-tisícmi u japonského výrobcu. Tento pomer ukazuje na rozsah problémov spoločnosti.
Nemecká automobilka dávno stratila konkurencieschopnosť pre neschopnosť realizovať škrty na zamestnancoch. Súčasný stav má z dlhodobého hľadiska iba dve realistické vyústenia: firma radikálne zníži pracovné náklady a uzavrie niekoľko drahých tovární, alebo sa bude v kríze zmietať ešte mesiace či pri štátnej záchrane roky. Výrazne stratí potenciál a v najhoršom prípade bude čeliť bankrotu.
A nie je v tom jediná. Podobným problémom s odbormi čelí oceliarsky gigant Thyssenkrupp a chemický konglomerát BASF. Uzatváranie závodov veľkých priemyselných závodov a prepad objednávok sa pomaly prenáša do celého nemeckého hospodárstva, ktoré tvoria hlavne malé a stredné podniky. Viac ako tretina firiem zvažuje, že znížia produkciu alebo sa presunú do zahraničia. Mittelstand kolabuje.
Volkswagen je lakmusovým papierikom nemeckej ekonomiky. Ak sa nepodarí nájsť realistickú dohodu vo vnútri firmy, situácia môže otriasť celou krajinou na veľmi dlhé obdobie.
