Rozšírený zoznam strategických projektov zahŕňa predĺženie diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou, dokončenie diaľnice R4 smerom na Poľsko a výstavbu nového tunela Karpaty. Najväčší nedostatok diaľnic a rýchlostných ciest je na východe Slovenska, kde chýbajúca infraštruktúra brzdí prílev investícií.
Minister dopravy Jozef Ráž už hľadá aj partnerov na výstavbu tunela Karpaty. Napriek obavám z vysokých nákladov sa zdá, že už má vytipovaného partnera pre tento ambiciózny projekt z Číny.
Rýchlejšie stavebné procesy
Nový zákon o strategických investíciách má za cieľ zrýchliť a zjednodušiť povoľovacie procesy pri výstavbe kľúčových infraštruktúrnych projektov. Pôvodný zoznam projektov zahŕňal nedokončené úseky D3, úsek R4 Lipníky – Kapušany, dobudovanie D1 do Košíc, štyri časti rýchlostnej cesty R2 a jeden diaľničný privádzač.
Ministerstvo dopravy postupne pridáva ďalšie projekty, pričom strategické investície budú mať zjednodušené procesy v oblastiach ako posudzovanie vplyvov na životné prostredie, povoľovanie, majetkoprávne vysporiadanie, posudzovanie a verejné obstarávanie.
„Vo všetkých týchto piatich oblastiach dochádza k skráteniu lehôt, ktoré doteraz trvali spolu okolo osem rokov. Môžeme očakávať, že procesy pri nových projektoch budú trvať len približne štyri roky,“ vysvetľuje J. Ráž.
Zjednodušený proces sa má uplatniť tiež pri výstavbe tunela Karpaty na 12,5-kilometrovom úseku diaľnice D4 medzi bratislavskou Račou a Záhorskou Bystricou. Vďaka zaradeniu medzi strategické investície nebude potrebné územné rozhodnutie, čo umožní urýchlenie výstavby.
„Pri bežnom postupe by sme museli najskôr požiadať o územné rozhodnutie, potom o stavebné povolenie. Väčšina úseku však vedie tunelom, takže netreba majetkoprávne vysporiadanie a môžeme rovno požiadať o stavebné povolenie,“ vysvetľuje minister Ráž.
Tunel v spolupráci s Čínou
Nový úsek pod Malými Karpatmi odľahčí dopravu v Bratislave a zrýchli spojenie s Českou republikou. Náklady sa odhadujú na takmer dve miliardy eur, pričom výstavba by sa mala začať v roku 2029. Po návrate z Číny J. Ráž priniesol konkrétnejšiu predstavu o realizácii projektu. Po rokovaní slovenskej delegácie s čínskym premiérom Li Čchiangom minister uviedol, že projekty ako nový prístav v Bratislave či tunel Karpaty by sa mohli realizovať v rámci medzivládnej spolupráce s Čínou.
Čínsky premiér potvrdil záujem o investície, na ktorých by sa mala podieľať štátna spoločnosť China Railway International Group. Minister Ráž ešte počas svojej predchádzajúcej návštevy Číny vyzdvihol čínske raziace stroje a naznačil, že by mohli byť použité aj na Slovensku.
Projekt však vyvolal aj kritiku. Odhadovaná cena je podľa niektorých odborníkov neprimeraná. „Za takmer dve miliardy by Slovensko mohlo získať oveľa viac kilometrov diaľnic, ktoré sú už lepšie pripravené. Je škoda, že sa vláda rozhodla touto cestou, keď priority sú niekde inde,“ upozorňuje riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej.
Podpora pre východné Slovensko
Pozitívny vplyv zákona o strategických investíciách očakávajú aj podnikatelia, najmä na východe Slovenska, kde nedostatočná infraštruktúra brzdí investície. Predchádzajúci systém prípravy, obstarávania a financovania dopravných projektov navyše prispel k zvyšovaniu nákladov v dôsledku inflácie.
Podľa generálneho riaditeľa Raben Logistics Slovakia Jakuba Trnku nová legislatíva podporí povoľovanie projektov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), ktoré tvoria kľúčové dopravné koridory na Slovensku. „Projekty TEN-T budú uprednostnené pred ostatnými pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, územnom a stavebnom konaní, čo umožní dodržanie lehôt na vydanie konečných rozhodnutí. Podľa Európskej komisie sa projekty TEN-T nerozvíjali dostatočne rýchlo, aby boli dokončené v plánovaných termínoch,“ vysvetľuje.
Predseda Košického samosprávneho kraja Rastislav Trnka zdôrazňuje, že kvalitné cesty sú pre regióny ako červený koberec pre investorov. „Majú priamy vplyv na rozvoj regiónu, zamestnanosť a znižovanie odlivu mozgov. Stále sme krajom s najnižším počtom diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Máme len 22 kilometrov diaľnic a 15 kilometrov rýchlostných ciest, zatiaľ čo v iných krajoch sa ich počet pohybuje od 90 do 130 kilometrov,“ dodáva.
Významná investícia na Ukrajinu
Dobudovanie diaľnice D1 až po hranicu s Ukrajinou predstavuje významný koridor pre budúcu obnovu tejto krajiny. Prvý úsek D1 Turany – Hubová s dĺžkou približne 14 kilometrov zahŕňa výstavbu dvoch tunelov a bol zaradený medzi strategické investície.
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) na tento úsek vyhlásila verejné obstarávanie v auguste, pričom odhadované náklady sú takmer 1,5 miliardy eur. Výstavba by mala trvať sedem rokov. Na základe návrhu ministerstva dopravy sa medzi strategické investície zaradí aj dobudovanie D1 až po hranicu s Ukrajinou.
Projekt zahŕňa výstavbu 72-kilometrového úseku diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu. „Realizácia úseku D1 Bidovce – štátna hranica Slovensko/Ukrajina je významným krokom v rozvoji dopravnej infraštruktúry Slovenska a zároveň bude dôležitým koridorom pre budúcu obnovu Ukrajiny,“ tvrdí rezort dopravy.
Nedokončené úseky D3 na Kysuciach
NDS začala s prvým z troch tendrov na dostavbu diaľnice D3 na Kysuciach už začiatkom leta. „Najvyššia intenzita dopravy je medzi Žilinou a Kysuckým Novým Mestom,“ zdôraznil J. Ráž. Čoskoro budú vyhlásené verejné obstarávania aj na zvyšné dva úseky.
V rámci verejného obstarávania sa má dobudovať pravý profil diaľnice medzi Oščadnicou a Čadcou. Projekt zahŕňa 5,3-kilometrový úsek vrátane druhej rúry tunela Horelica, s hodnotou zákazky odhadovanou na 306 miliónov eur bez DPH. Víťaz verejného obstarávania bude zodpovedný za projekt aj výstavbu.
Rozšírenie strategických projektov zahŕňa aj predĺženie rýchlostnej cesty R4 až po hranice s Poľskom. Ministerstvo dopravy zaradilo medzi strategické projekty úsek Lipníky – Kapušany už v júli a koncom októbra predložilo materiál na pripomienkové konanie, kde navrhuje označiť za strategickú investíciu aj úsek od hraníc s Poľskom po Lipníky.
Tento navrhovaný úsek R4, s dĺžkou vyše 55 kilometrov, prechádza okresmi Prešov a Svidník a zahŕňa štyri mimoúrovňové križovatky, 66 mostov na R4, 12 mostov ponad R4 a ďalších sedem mostov v blízkom okolí. „Výstavba rýchlostnej cesty R4 od hranice s Poľskom po Lipníky je významným krokom pre rozvoj dopravnej infraštruktúry,“ dodáva rezort dopravy.
Ďalšie dôležité správy
