Deficit v eurách bol minulý rok vyšší ako počas pandémie. Dlhová brzda takmer isto položí vládu

Slovenský deficit medziročne stúpol najviac spomedzi všetkých 27 členských štátov Európskej únie. Konkrétne, narástol o 3,2 percentuálneho bodu na 4,9 percenta HDP. Vyjadrené v peniazoch, politici zvýšili v priebehu jedného roka dlhy všetkých obyvateľov krajiny o viac ako šesť miliárd eur. Tak veľa peňazí ako vo volebnom roku sa neminulo ani v časoch pandémie. Keď ľudia boli doma a časť mzdy im platil štát, narástol deficit „len“ o päť miliárd eur.

Na súčasnom stave je nebezpečná najmä jedna vec. Väčšina obyvateľov si neuvedomuje, že aktuálna životná úroveň je z veľkej časti financovaná na dlh a od politikov voliči žiadajú čoraz viac. Lacné potraviny, palivá, trináste dôchodky či štedrejšiu valorizáciu platov ľudí pracujúcich pre štát. K tomu firmy oprávnene upozorňujú, že v okolitých krajinách sú lepšie podmienky na podnikanie a dlhodobo neúspešne lobujú za zníženie odvodov. Spomínané požiadavky na budúci rok narazia na tvrdú realitu. Prichádzajúca konsolidácia prinesie zvyšovanie daní. Otázkou je len to, ako veľmi tým utrpí ekonomický rast a či firmy pristúpia k rušeniu pracovných miest.

Pokles verejného dlhu

Minulý rok priniesol jeden zaujímavý ekonomický úkaz. Napriek schodku za viac ako šesť miliárd eur celková úroveň verejného dlhu vyjadrená v pomere k HDP klesla. Od roku 2022 do roku 2023 klesla z 57,7 percenta HDP na 56,0 percenta HDP. Vysoká inflácia razantne zvýšila rast nominálneho HDP. Zjednodušene, slovenská ekonomika rástla rýchlejšie ako politikmi nabrané pôžičky a verejný dlh prepočítaný na HDP klesol. Nezanedbateľný vplyv malo aj zníženie hotovostnej rezervy o približne 1,6 miliardy eur. Napriek tomu má štát stále relatívne vysoký finančný vankúš. Aj po znížení je výška rezervy na úrovni 7,8 percenta HDP.

Dlhová brzda

Slovensko sa posledné roky ocitlo v zajatí populistov. Preteky o priazeň ľudu vyústili v zavedenie plnohodnotných trinástich dôchodkov. Opozícia po vzore premiéra Róberta Fica tvrdo kritizuje vládu pre vysoké ceny pohonných látok.

Slovensko sa v takejto situácii nemalo ocitnúť. Po finančnej kríze sa opozícia s koalíciou dohodla na ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Takzvaná dlhová brzda mala zamedziť rastu verejného dlhu nad nebezpečnú úroveň. V rámci ústavného zákona sa zaviedlo sankčné pásmo. Jeho úroveň sa viackrát menila. Naposledy po vypuknutí pandémie. V časoch lockdownov nemalo zmysel šetriť. Práve naopak, štát mal masívnymi investíciami pomôcť firmám aj občanom prekonať ťažké časy.

Igor Matovič ako premiér disponoval ústavnou väčšinou. Najtvrdšie dopady dlhovej brzdy nechal až na budúce vlády. Zhodou okolnosti ide o štvrtú vládu Roberta Fica, ktorá nemá ústavnú väčšinu a bez toho nemôže zmeniť nastavené sankčné pásma.

Výmena na poste premiéra