Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súčasnosti posudzuje, či súčasné nastavenie úrokov pri zadržaní nadmerného odpočtu DPH (daň z pridanej hodnoty) rešpektuje zásady efektivity a ekvivalencie vyžadované právom Európskej únie (EÚ). Výsledkom môže byť rozhodnutie, ktoré môže viesť k zmene výpočtu úrokov a ich spravodlivosti.
Top finančný aspekt
Vrátenie nadmerného odpočtu DPH je pre mnohé podnikateľské subjekty na Slovensku kľúčovým finančným aspektom, ktorý ovplyvňuje ich peňažné toky a schopnosť pokračovať v podnikateľskej činnosti. Správca dane má právomoc preveriť oprávnenosť nadmerného odpočtu, čo v praxi znamená, že môže zadržať nadmerný odpočet až do ukončenia daňovej kontroly.
Podnikatelia sa tak často ocitajú v situácii, keď im chýbajú vlastné finančné prostriedky, zatiaľ čo štát disponuje ich peniazmi bez primeranej náhrady. Od roku 2017 síce existuje možnosť kompenzácie formou úroku z omeškania, jeho výška je však len 1,5 percenta ročne, čo je v porovnaní s úrokmi, ktoré štát uplatňuje voči podnikateľom, neúmerne nízka hodnota.
Advokát Miloš Kvasňovský z advokátskej kancelárie KVASNOVSKY & PARTNERS upozorňuje, že systém výpočtu úrokov pri zadržaní nadmerného odpočtu nie je nastavený spravodlivo a nespĺňa princípy neutrality a efektivity, ktoré vyžaduje právo EÚ.
Najvyšší správny súd SR v súčasnosti rozhoduje o tom, či je aktuálne nastavenie v súlade so smernicami EÚ a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. Ak súd uzná, že úroková sadzba 1,5 percenta od šiesteho mesiaca zadržania nadmerného odpočtu nie je dostatočná, podnikatelia by mohli získať vyššie úroky a znížila by sa motivácia štátu zbytočné predlžovať daňové kontroly.
Nadmerný odpočet
Ak podnikateľ uplatní nadmerný odpočet DPH, správca dane má možnosť preveriť jeho oprávnenosť. Ak má podozrenie, že nárok na odpočet nebol uplatnený správne, môže odštartovať daňovú kontrolu, počas ktorej nadmerný odpočet nevracia. Zákon o správe daní stanovuje, že daňová kontrola môže trvať maximálne jeden rok. V realite však dochádza k jej predlžovaniu, najmä ak správca dane preveruje aj obchodných partnerov kontrolovaného subjektu z iných členských štátov EÚ.
Správca dane môže využiť inštitút medzinárodnej výmeny informácií, pri ktorom daňovú kontrolu preruší, a teda lehota na výkon daňovej kontroly neplynie. Takáto situácia sa môže natiahnuť aj na niekoľko rokov, čo znamená, že podnikateľ nemá k dispozícii svoje finančné prostriedky a môže sa dostať do vážnych finančných problémov.
Podľa advokáta M. Kvasňovského je určitým zmiernením negatívnej situácie to, že správca dane môže vydať čiastkový protokol a vrátiť len časť zadržaného nadmerného odpočtu. Takýto postup síce znamená čiastočné uvoľnenie prostriedkov, no podnikateľovi to nemusí stačiť na plnohodnotné fungovanie, ak sú jeho záväzky vyššie ako čiastočne vrátená suma.
Súčasný systém
Od 1. januára 2017 bol zavedený inštitút úroku z omeškania, ktorý má podnikateľom kompenzovať stratu z dôvodu zadržania nadmerného odpočtu. Nárok na úrok vzniká, ak správca dane nezačne daňovú kontrolu v stanovenej lehote na vrátenie nadmerného odpočtu alebo ak kontrolu začal, ale odpočet nevrátil do šiestich mesiacov od uplynutia tejto lehoty. Výška úroku je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB), pričom ak tento dvojnásobok nedosiahne 1,5 percenta ročne, uplatní sa minimálna sadzba 1,5 percenta.
„Daňová kontrola môže za určitých okolností v skutočnosti trvať aj viac ako rok, pričom podnikateľ nemôže využívať vlastné finančné prostriedky,“ upozorňuje Patrik Špirko, odborník na daňové právo z advokátskej kancelárie KVASNOVSKY & PARTNERS.
Ak by bol tento princíp prispôsobený iným daňovým úkonom, mohla by byť výška úroku spravodlivejšia. Súčasná situácia však ukazuje, že podnikatelia sú v porovnaní so štátom vo výrazne nevýhodnom postavení, keďže ak je daňový subjekt v omeškaní s platením dane, uplatňuje sa naň oveľa vyššia sankcia.
- Daňové úroky sa musia upraviť
• Slovenské súdy majú povinnosť neaplikovať vnútroštátne normy odporujúce právu Únie a nahradiť ich princípmi stanovenými judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. To platí aj pri úročení zadržaného nadmerného odpočtu DPH, kde súčasná úprava daňovníkom nezabezpečuje primeranú kompenzáciu.
• Ustanovenie § 79a zákona o DPH nevyhovuje požiadavkám smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, pretože nezabezpečuje dostatočnú náhradu za omeškané vrátenie nadmerného odpočtu. Tento rozpor ohrozuje právnu istotu daňovníkov.
• Kľúčovým problémom je výška a čas úročenia. Súčasný mechanizmus úročenia nadmerného odpočtu je nastavený nevýhodne pre daňovníkov. Výpočet výšky úrokov a obdobie, za ktoré sa úroky priznávajú, sú nastavené tak, že môžu reálne znižovať kompenzáciu za omeškanie. Toto je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ.
• Súdny dvor EÚ zdôrazňuje právo na primeranú náhradu. Podľa ustálenej judikatúry musí byť výška úrokov dostatočne kompenzačná, aby zabránila ekonomickej ujme spôsobenej omeškaním vrátenia nadmerného odpočtu. Náhrada nemôže byť len formálna, ale musí reflektovať reálne finančné dôsledky pre daňovníka.
• Súčasná právna úprava nedostatočne chráni práva daňovníkov. Ustanovenie § 79a zákona o DPH nezabezpečuje, aby boli daňovníci dostatočne kompenzovaní za omeškané vrátenie DPH. Nezohľadňuje infláciu, úrokové sadzby na úverovom trhu či iné faktory, ktoré ovplyvňujú reálnu hodnotu peňazí v čase.
• Daňové úrady musia vypočítať úroky podľa práva Únie, ak sú pre daňovníka výhodnejšie. Ak výška úrokov vyplývajúca zo zásad práva Únie je vyššia ako tá, ktorá by bola vypočítaná podľa § 79a zákona o DPH, musí sa použiť výhodnejší výpočet. To zabezpečuje, aby daňovníci neboli neprimerane znevýhodnení oproti štátu, ktorý omeškaním vrátenia DPH de facto získava bezúročný úver na úkor podnikateľov.
• Nemožno vylúčiť prvých šesť mesiacov z úročenia nadmerného odpočtu. Paragraf 79a zákona o DPH vylučuje úročenie za prvých šesť mesiacov po lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. Podľa práva Únie však omeškanie začína plynúť už od momentu, keď sa vrátenie DPH oneskorí nad primerané obdobie, pričom toto obdobie sa posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. V niektorých prípadoch môže byť primeraná lehota kratšia ako šesť mesiacov, takže automatické vylúčenie tohto obdobia z úročenia je nesprávne.
• Úročenie sa musí začať po piatich mesiacoch od začiatku daňovej kontroly. Ak správca dane začne daňovú kontrolu v posledný možný deň na vrátenie nadmerného odpočtu, jeho primeraná dĺžka je podľa Súdneho dvora EÚ päť mesiacov. Ak sa kontrola začne skôr, úročenie sa môže začať už po štyroch mesiacoch.
• Úroková sadzba musí reflektovať reálne finančné straty daňovníka. Pri výpočte úrokovej sadzby by sa mala zohľadniť minimálne miera inflácie v danom období. Ak však daňovník kompenzoval omeškanie úverom, mal by mať právo na úrok vo výške, za ktorú si musel požičať. Tento prístup síce nevyplýva priamo z judikatúry Súdneho dvora EÚ, ale je logický, pretože zabezpečuje skutočnú kompenzáciu finančných strát daňovníka.Zdroj: www.kvasnovsky-partners.sk
Podnikatelia vs. štát
Najväčším problémom je výrazná nerovnosť medzi podnikateľmi a štátom pri uplatňovaní úrokov. Ak sa podnikateľ omešká s platbou dane, správca dane mu vyrubí úrok z omeškania vo výške pätnásť percent ročne. Ak sa však štát omešká s vrátením daňového preplatku, podnikateľ dostane úrok iba desať percent ročne.
V prípade nadmerného odpočtu je však situácia ešte nepriaznivejšia – podnikatelia dostávajú len 1,5 percenta ročne, čo je desaťnásobne menej, ako keď podnikateľ dlhuje štátu. Podľa M. Kvasňovského je takýto nepomer neprijateľný a nie je v súlade s princípmi daňovej neutrality.
Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR môže znamenať zásadný posun v spôsobe úročenia zadržaných nadmerných odpočtov. Ak súd uzná, že súčasná sadzba 1,5 percenta nie je dostatočná, podnikatelia by mohli mať nárok na vyššie kompenzácie. Verdikt sa očakáva v najbližších mesiacoch.
Ak bude pre podnikateľov priaznivý, môže to viesť k zrovnoprávneniu podmienok medzi štátom a podnikateľskými subjektmi a k tlaku na rýchlejšie ukončovanie daňových kontrol. Podnikateľská verejnosť a odborníci preto očakávajú, či sa konečne podarí nastaviť spravodlivé úročenie zadržaných nadmerných odpočtov, ktoré bude v súlade s ekonomickou realitou a zabezpečí, že podnikatelia nebudú znevýhodnení oproti štátu.
Judikatúra EÚ vyžaduje
Právny rámec Únie kladie dôraz na zásadu daňovej neutrality a rovnaké zaobchádzanie so všetkými daňovými subjektmi. Súdny dvor Európskej únie už v minulosti rozhodol, že jednotlivé členské štáty nesmú zdaniteľným osobám neprimerane predlžovať lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu DPH bez náležitej kompenzácie.
V jednom z už existujúcich rozsudkov Súdny dvor Európskej únie uvádza, že „keďže zdaniteľná osoba dočasne nemôže disponovať finančnými prostriedkami vo výške nadmerného odpočtu, je postihnutá hospodárskym znevýhodnením, ktoré by malo byť kompenzované zaplatením úrokov, čím je zaručené dodržanie zásady daňovej neutrality“.
Podľa rozhodnutí európskych súdov členské štáty síce majú určitú autonómiu pri nastavovaní podmienok vrátenia DPH, tieto podmienky však musia byť primerané a nesmú daňovým subjektom spôsobovať neodôvodnenú finančnú ujmu.
Súčasná slovenská úprava, ktorá stanovuje nízky úrok z omeškania na úrovni 1,5 percenta, môže byť v rozpore so zásadou efektivity, pretože podľa názoru Súdneho dvora EÚ úroky vyplácané z nadmerného odpočtu by mali odrážať reálne finančné straty daňovníka, aby sa nenarušila hospodárska súťaž.
Advokát M. Kvasňovský upozorňuje, že Súdny dvor EÚ v minulosti opakovane zdôraznil, že členské štáty nemôžu prostredníctvom daňových predpisov vytvárať systém, ktorý by daňovým subjektom odopieral primeranú kompenzáciu za neoprávnené zadržanie finančných prostriedkov. Zároveň dodáva, že právo EÚ vyžaduje, aby výška úrokov za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu zohľadňovala ekonomickú realitu a nie aby bola nastavená rigidne bez ohľadu na výšku inflácie alebo náklady na úverové financovanie.
Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR bude musieť zohľadniť nielen slovenskú legislatívu, ale aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Ak sa preukáže, že súčasná úprava nezodpovedá zásadám ekvivalencie a efektivity, môže byť potrebné jej prepracovanie, čím by sa zabezpečila spravodlivá kompenzácia pre podnikateľov v súlade s európskym právom.
