Cudzinci môžu významne zvýšiť HDP krajiny. Slovensko si však pri nich koleduje o problémy

Pritiahnuť občanov balkánskych či stredoázijských krajín, ktorí majú zaplniť prázdne miesta na pracovnom trhu, a následne ich nechať žiť v bubline oddelenej od bežného života slovenských občanov, sa raz môže Slovensku vypomstiť.

Zvyšovanie počtu národných víz, ktoré cudzincom vo vymedzenom čase umožňujú na Slovensku pracovať, je totiž z istého uhla pohľadu skôr importom pracovnej sily než lákaním zahraničného talentu. To isté platí neraz aj o štandardnom obsadzovaní pracovných miest cudzincami, kde musí zamestnávateľ spolupracovať s Úradom práce SR či ministerstvom vnútra.

O výraznejšom príleve pracovníkov z krajín Európskej únie nemá zmysel fantazírovať. Absolútna väčšina zahraničných kandidátov prichádza z tretích krajín. Prichádzajúci pracovníci sa neraz stávajú jednoduchým a najľahšie dostupným nástrojom, ktorým chce štát sanovať diery a podporiť ekonomiku. Na tom by nebolo nič zlé, treba si však uvedomiť, že mnohí z tých, čo na Slovensko prišli, tu napokon aj zostanú. Niekedy to nemusia ani sami plánovať a v podstate sa zdá, že to neplánuje ani samotný štát.

Čo ak neodídu

Podporiť slovenskú ekonomiku je na jednej strane nutné, no na druhej strane si treba uvedomiť, že ľudia z tretích krajín, ktorých slovenské firmy zamestnajú, tu budú žiť, a to minimálne po dobu ich aktuálneho pracovného pomeru. Možno aj po jeho skončení, ak si prechodný pobyt predĺžia alebo si zriadia trvalý pobyt. Mnohí z tých, čo prišli, mohli na svoj presun na Slovensko využiť všetky úspory. Môže sa tak celkom ľahko stať, že tu ostanú. A napokon si tu aj zvyknú.

„Na toto si treba dať veľký pozor, stalo sa to totiž v Nemecku v šesťdesiatych rokoch. Do Spolkovej republiky prišli státisíce ľudí z Turecka, pričom sa predpokladalo, že to bude len dočasná pracovná sila, ktorá krajinu znova vybuduje a potom sa vráti domov. Lenže oni nikam neodišli,“ upozorňuje riaditeľka Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK) Elena Gallo Kriglerová. Turci začali v krajine vytvárať rôzne paralelné komunity a zostali vylúčení zo spoločnosti. A to práve preto, lebo s nimi nik do budúcnosti nerátal.

Jazyková bariéra, limitovaný prístup k vzdelaniu a pracovným príležitostiam, necitlivý prístup ku kultúrnym odlišnostiam – to všetko spôsobilo, že integrácia v Nemecku neprebehla ani zďaleka podľa predstáv.

Výstraha z Nemecka

Odhaduje sa, že v sedemdesiatych rokoch žilo v Nemecku takmer 900-tisíc Turkov, ktorí prišli zaplniť voľné pracovné miesta v šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov. V roku 2022 žilo v krajine podľa portálu Statista oficiálne jeden a pol milióna obyvateľov s tureckým občianstvom. Ak rátame aj tých, čo získali nemecké občianstvo, nemecké úrady odhadujú, že v krajine sú tri milióny Turkov vrátane potomkov minulých generácií.