Čo urobí vojna s cenami potravín? Vystrelia nahor

Slovákov už netrápi len inflácia a vyššie úrokové sadzby, ale aj ozbrojený konflikt vo východnej Európe. Vojna na Ukrajine a následné nové sankcie voči Rusku, podporia ďalší rast globálnej inflácie, ktorá za posledné obdobie výrazne vzrástla.

Napätie nabralo v posledných dňoch na obrátkach predovšetkým po tom, čo ruský prezident Vladimír Putin oznámil, že uznáva nezávislosť takzvaných ľudových republík na Donbase. Navyše, 24. februára oznámil, že dal súhlas na špeciálnu vojenskú operáciu na ukrajinskom Donbase, pričom následne ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil vojnový stav.

Obavy z diania na Ukrajine

Obavy z vývoja na Ukrajine a značná neistota z ďalšieho vývoja situácie znervózňujú aj slovenské firmy. A to nielen tie, ktoré svoj tovar predávajú do Ruska alebo na Ukrajinu, tak aj tie, ktoré sú závislé na dodávkach komodít z týchto krajín. Ukrajina produkuje pšenicu, jačmeň kukuricu a raž, na ktoré sa spolieha väčšina Európy. Rusko je zároveň najväčším exportérom pšenice.

Export pšenice z Ruska a Ukrajiny predstavuje až 29 percent celosvetového exportného trhu tejto komodity, hovorí pre TREND Lukáš Lipovský, analytik X-Trade Brokes. Konflikt na Ukrajine teda môže negatívne ovplyvniť exporty poľnohospodárskych plodín oboch krajín, čo sa môže premietnuť do rastu cien poľnohospodárskych produktov.

Na problém upozornili ešte začiatkom februára 2022 aj slovenskí pekári. Tí vzhľadom na rastúce ceny energií a pšenice, spôsobené dianím na východ od Slovenska, začali pristupovať k predčasnému vypovedaniu kontraktov, uviedol vtedy pre TREND Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC). Aktuálne dohodnuté odbytové ceny totiž nepokrývali ich výrobné náklady. „Ide o veľmi vážnu situáciu,“ varoval.

Veľký vplyv na ceny surovín

Podiel slovenských potravín v obchodoch bol za minulý rok na úrovni 40,17 percent. V roku 2019 bol na úrovni 40,74 percent. Vyplýva to z aktuálneho prieskumu podielu slovenských potravín na pultoch obchodných reťazcov, ktorý pravidelne uskutočňuje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), naposledy koncom minulého roka.

„V prípade nejakej neopísateľnej situácie, že sa tu zastavia hranice, alebo niekde bude neúroda, nemáme dostatok bravčového mäsa, nemáme dostatok hydinového mäsa, nemáme dostatok ovocia,“ uviedol na tlačovej konferencii predseda SPPK Emil Macho.

Vojenský konflikt bude mať vplyv aj na ceny surovín potrebných pre potravinársku výrobu, potvrdila médiám Jana Venhartová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska (PKS).

„Vyše 91 percent potravín a surovín dovezených na Slovensko pochádza z krajín Európskej únie, rovnako v slovenskom vývoze dominuje vývoz do krajín EÚ – až 96 percent. V tomto momente neevidujeme výpadky a vplyv na dostupnosť potravín na našom území,“ vysvetlila pre agentúru TASR.

Očakáva však, že vojenský konflikt bude mať vplyv na ceny a dostupnosť energií, pohonných látok, ako aj surovín do potravinárskej výroby, zdôraznila.

Ceny potravín u nás súčasná situácia na Ukrajine neohrozí, hoci samotný vojnový konflikt, ak by bol dlhotrvajúci, môže byť spúšťačom zmien cien vo svetovom obchode, objasnil pre TREND Vladimír Chovan, podpredseda Agropotravinárskej sekcie Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK).

„Ceny komodít na svetových burzách stúpali v predchádzajúcich mesiacoch veľmi razantne, ale to najmä kvôli pandémii a politike centrálnych bánk, v našom prípade Európskej centrálnej banky. Politika lacných peňazí narazila na svoje mantinely a roztočila koleso inflácie. Slovenských spotrebiteľov čaká v ďalšom období zvyšovanie cien potravín, to však súvisí so zvyšovaním priamych nákladov producentov a spracovateľov.“

Ochromené obilné sýpky

O Ukrajine je známe, že je obilnicou Európy. Kvôli aktuálnej vojnovej situácii vývoz z tejto krajiny bude pravdepodobne ochromený až pozastavený, upozorňuje František Burda, investičný analytik FinGO.sk. „Dôvodmi môžu byť menšia osiata plocha, zničená úroda, zničenie skladov a podobne. Preto môžeme očakávať zdraženie týchto agrokomodít aj na Slovensku,“ konštatuje pre TREND.

Obavy vyvolávajú aj ďalšie fakty. Od 20. februára a ďalšie tri dni sme mohli byť svedkami nárastu cien pšenice na burzách až o 17 percent, pričom ceny kukurice vzrástli za rovnaké obdobie o približne 10 percent. Už tento nárast sám o sebe je výrazný a premietne sa do nárastu cien potravín, a to nielen na Slovensku,“ dodáva L. Lipovský.

Dlhodobý konflikt by mohol na jeseň spôsobiť nedostatok chleba, uviedol na portáli seznam.cz Alan Holland, generálny riaditeľ technologicko-analytickej spoločnosti Keelvar. Aj podľa Dawn Tiuraovej, riaditeľky spoločnosti Sourcing Industry Group, sa môže prerušenie dodávok neblaho prejaviť na potravinovej bezpečnosti v týchto oblastiach.

V prípade, ak by sa situácia na Ukrajine zhoršovala a skutočne by došlo k významnému obmedzeniu exportu poľnohospodárskych plodín z Ruska a Ukrajiny, nie je podľa názoru analytika vylúčené, že ceny spomínaných poľnohospodárskych plodín budú pokračovať v raste, čo bude ešte výraznejšie tlačiť ceny potravín nahor.

„Tie sa s najväčšou pravdepodobnosťou pretavia do dodatočného nárastu inflácie,“ spresňuje L. Lipovský. V prípade pesimistického scenára by sa v Európe mohol prejaviť nedostatok poľnohospodárskych produktov, ako aj energetických komodít, predovšetkým plynu.

Hlavne nepanikáriť, varujú analytici

Prípadné narušenie dodávok zemného plynu z Ruska by navyše mohlo ovplyvniť výrobu energeticky náročných produktov, ako sú napríklad hnojivá. To by znamenalo ďalšiu ranu pre poľnohospodárstvo.

Európski farmári sa už od začiatku roka pripravujú na jarné práce na poliach vrátane rozmetania hnojív. Ich ceny však prudko vzrástli. Nemajú teda veľmi na výber, len spotrebovať menej hnojív a pokúsiť sa preniesť vyššie náklady smerom nadol v potravinovom reťazci.

Ľudia by hlavne nemali panikáriť a neskupovať tovar v obchodoch, pretože tým len podporia nedostatok potravín, ktorý povedie k ich zdražovaniu, upozorňuje F. Burda. „Vidíme, že ropa zdražela o 5 percent a Brent prekonal hranicu 100 dolárov za barel (159 litrov). Vyššia cena bude premietnutá do celého spektra ekonomiky, nielen do potravín,“ dodáva analytik

Zdražieť môžu podľa neho všetky potraviny základnej potreby ako chlieb, cestoviny, mlieko, maslo, olej, ovocie. Tiež sa treba pripraviť na možné vyššie ceny cukru, mäsa, kukurice, sóje. Zdražieť môžu aj lieky a tiež ich môže byť nedostatok.

Obavy z rastu cien sa už potvrdili

Slovensko nie je odkázané na dovoz potravín a rozhodujúcich poľnohospodárskych plodín z Ruska a Ukrajiny. Nie sme závislí ani od obilnín, ani od olejnín pestovaných na východ od našej krajiny, objasňuje pre TREND Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Z Ruska a Ukrajiny nedovážame v rozhodujúcich množstvách ani ovocie alebo zeleninu.

„Údaje Štatistického úradu SR za minulý rok hovoria o dovoze ruských potravín, ako sú niektoré pekárske výrobky a rybie produkty. Z Ukrajiny dovážame minerálne vody, oleje, med, orechy či hydinové mäso,“ dodáva J. Holéciová.

Vplyv vojny na naše agropotravinárstvo bude podľa nej zrejme sekundárny. A to v podobe zvýšených cien tovarov a energií, ktoré sa spotrebovávajú pri výrobe potravín, krmív pre zvieratá a hnojív.

„Avizované obavy z nárastu cien rozhodujúcich agropotravinárskych komodít na svetových burzách sa už potvrdili. Očakávania zo sekundárneho efektu vojenského konfliktu na Ukrajine sa tak napĺňajú. Trh reaguje zvýšenými cenami pšenice, sóje či kukurice. Predpokladáme veľkú nervozitu a turbulenciu na burzách,“ dodáva J. Holéciová.

Treba si tiež uvedomiť, že Európska únia je v celosvetovom meradle najväčším vývozcom potravín s významným prebytkom v obchodnej bilancii s agrokomoditami. „Prípadné výpadky potravín môžu mať charakter len lokálnych a krátkodobých výpadkov, ak vôbec nejaké výpadky v zásobovaní všetkými druhmi potravín z európskej produkcie budú,“ pripomína V. Chovan.

Obavy z nedostatku ďalších komodít

Mnohé sektory na Slovensku ekonomicky trpia pre stále rastúce ceny surovín, energií služieb i cenu práce. Vojnová situácia to môže ešte zhoršiť. Rusko je najväčší exportér zemného plynu na svete, a tak sa na pôde Európskej únie často špekuluje, čo by spôsobil úplný výpadok tejto komodity ďalším krajinám EÚ.

Okrem iného sa hľadajú alternatívy za ruský plyn, dnes už je však jasné, že sa nenájdu, upozorňujú analytici. Musíme však na podobné situácie byť pripravení.

„V čase vojenského konfliktu existuje vysoké riziko poškodenia prepravných trás, a preto sa môže preprava ruského plynu a ropy cez Ukrajinu kedykoľvek zastaviť. Aktuálne prudko rastú trhové ceny plynu i ropy, čo sa, samozrejme, premietne i do cien slovenských odberateľov. Cena plynu na referenčnej holandskej burze TTF vyskočila 23. februára z 90 eur/MWh už na 125 eur/MWh a cena ropy Brent už prekonala hranicu 100 USD/b,“ uviedol pre TREND Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk.

Ktoré komodity teda budú naďalej podliehať najväčším vplyvom vojnových konfliktov? Okrem energetických komodít, ako sú plyn či ropa, ktoré Rusko vyváža do Európy, tiež kontroluje asi 10 percent svetových zásob surovín. Je i hlavným producentom niklu a platiny.

„Nikel je kľúčovou surovinou používanou napríklad v batériách pre elektrické vozidlá. Americký priemysel čipov sa vo veľkej miere spolieha na neón pochádzajúci z Ukrajiny. Rusko tiež vyváža množstvo prvkov dôležitých pre výrobu polovodičov, prúdových motorov, automobilov a medicíny,“ dodáva L. Lipovský.

Rusko patrí medzi hlavných producentov titanu, ktorý sa do značnej miery používa v leteckom priemysle. Zároveň je najväčším dodávateľom dusičnanu amónneho, ktorý je kľúčovou zložkou vo výrobe hnojív.

Sankcie voči Rusku sú dvojsečná zbraň

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková 24. februára uviedla, že členovia Európskej únie, Severoatlantickej aliancie (NATO) a skupiny siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7) budú pracovať na potrestaní Ruska „masívnymi sankciami“.

Ak však EÚ uvalí sankcie voči Rusku, uvalí sankcie aj sama proti sebe. V Európe hrozí aj stagflácia, teda obdobie inflácie v kombinácii s poklesom hrubého domáceho produktu.

Potvrdil to v reakcii pre televíziu TA3 24. februára Dominik Hapl, analytik spoločnosti Across Private Investments. „To je pravda, západ musí na danú situáciu reagovať. Ak nie vojensky, tak ekonomicky. To sú jediné nástroje, ktorými môže na Rusko zatlačiť. Na druhej strane, je to dvojsečná zbraň, ktorá v konečnom dôsledku neoslabí len ruskú federáciu, ale bude oslabovať aj Európu, či západ ako taký,“ objasnil D. Hapl.

Už to dnes vidieť na finančných trhoch, kde sa akcie dostávajú do červených čísiel, komodity výraznejšie rastú, či už energetické alebo priemyselné. To sa s odstupom času prejaví aj na raste inflácie. „Ak by prišlo ku komoditnému embargu zo strany Ruskej federácie voči EÚ vo väčšom či menšom rozsahu, ceny strategických komodít môžu ešte rásť. To bude viesť k druhému kolu rastu cien v ekonomike a vyššej inflácii,“ dodáva D. Hapl.