Rok po útoku Ruska na Ukrajinu sa zdalo, že posilnené priateľstvo s Čínou odolá medzinárodným sankciám. Vzájomný obchod stúpol o 60 percent na 240 miliárd dolárov a platby v jüanoch dosiahli 40 percent všetkých platieb. Táto odolnosť „partnerstva bez hraníc“ sa však pomaly, ale isto končí.
Posledné údaje sú znepokojivé tak z Ruska, ako aj z Číny. Čínska ekonomika sa naďalej prudko spomaľuje v dôsledku nízkeho globálneho dopytu a vlastných štrukturálnych problémov. Ruská ekonomika ju rozhodne nezachráni, keďže vzájomný obchod tvorí len približne jedno percento čínskeho HDP alebo menej ako štyri percentá celkového obchodu.
Situácia v Rusku je iná. Obchod s Čínou tvorí až 10 percent ruského HDP a 25 percent jeho celkového obchodu. Závislosť je obrovská. Vzájomný obchod by mohol pokračovať, keby sa našiel vhodný mechanizmus na vyrovnávanie platieb. Po počiatočnom boome však nastal pravý opak a vyrovnávanie transakcií sa výrazne zhoršilo. Dôvodom sú americké sankcie.
V decembri zaviedla americká vláda druhotné sankcie na finančné inštitúcie po celom svete, ktoré umožňovali financovanie ruského priemyselno-vojenského komplexu. Mnoho veľkých bánk sa zľaklo, keďže obchod so zvyškom sveta je pre ne omnoho dôležitejší ako obchod s Ruskom. A tak prestali vyrovnávať vzájomný obchod v čínskych jüanoch pre ruskú stranu.
Tento biznis začali vykonávať najmä menšie a štátne banky. V júni však Biely dom sankcie ešte viac sprísnil a množstvo bánk a spôsobov financovania obchodu s Ruskom sa ďalej znížilo. Následky sú pre ruských importérov aj exportérov zásadné.
Niektoré platby sa vyrovnávajú až pol roka, uvádza ruský Kommersant. Až 80 percent platieb sa vráti naspäť, a to bez udania dôvodu, po tom, ako sa týždne čakalo na ich vykonanie. Takéto finančné transakcie prinášajú veľkú neistotu a náklady na ich vykonávanie rastú.
Ruskí importéri aj exportéri hľadajú riešenie. Jedným z nich je využitie domáceho swapu od centrálnej banky, pri ktorom si čínske jüany požičajú za ruble. Ide však o veľmi drahý spôsob obchodného úveru, keďže z času na čas denné sadzby presahujú 20 percent, píše Bloomberg.
Predražovanie nákladov na vzájomný obchod a komplikácie s ním spojené spôsobujú, že problémy sa začínajú prejavovať aj na úrovni inflácie. „Ťažkosti s cezhraničnými platbami vytvárajú proinflačné riziká,“ uviedla centrálna banka, ktorá na rastúcu infláciu smerujúcu k desiatim percentám v júli reagovala prvým zvýšením úrokových sadzieb v tomto roku.
Zvýšenie úrokov na 18 percent je spôsob, ako chce bojovať proti rastúcim cenám. Podľa ekonómov je však jej boj márny, keďže hlavným dôvodom inflácie je horúca domáca ekonomika ťahaná vysokými vojenskými výdavkami a nízkou ponukou pracovnej sily. Miera nezamestnanosti v krajine klesla na 2,4 percenta, najmenej od kolapsu Sovietskeho zväzu.
Centrálna banka vysokými úrokovými sadzbami dúfa, že ďalej spomalí rast úverov. Ekonomika je však stále na prvý pohľad silná, keďže rastie o štyri percentá. Avšak podľa niektorých ekonómov je recesia za rohom. Jedným z nich je Jurij Gorodničenko, profesor z Berkeley, ktorý vidí hlbokú recesiu už v priebehu roka.
Dôvodom je, že Rusko stráca dve veci, ktoré jeho ekonomika zúfalo potrebuje, povedal pre Business Insider – obchod s energiou a stabilný tok amerických dolárov. Moskva je podľa neho stále príliš závislá od petrodolárov.
Aj keď čínsky jüan hrá v medzinárodnom obchode Ruska významnú rolu, ešte väčšiu hrá americký dolár. Ten zabezpečuje obchod s mnohými inými krajinami. Obchod s ropou a plynom v Moskve za posledný rok utrpel, pričom tržby v roku 2023 klesli o 24 percent na trojročné minimum.
Ruské HDP podľa neho vysoko koreluje s množstvom petrodolárov, ktoré má ekonomika k dispozícii. Keď Sovietsky zväz stratil prístup k petrodolárom, jeho ekonomika sa do piatich rokov zrútila. Naznačil, že ruský ekonomický úpadok by mohol nastať ešte rýchlejšie, keďže Sovietsky zväz bol z hľadiska zdrojov oveľa sebestačnejší ako Rusko dnes.
Napriek týmto slovám ruské subjekty stále dokážu obchodovať so svetom, aj keď v obmedzenej a drahej forme, napríklad cez kryptomeny a finančné inštitúcie v krajinách strednej Ázie.
„Problémy s platbami medzi krajinami zhoršujú situáciu, predovšetkým pri dovoze,“ povedala Natalja Zubarevič, špecialistka na ruské regióny z Moskovskej štátnej univerzity. „Spotrebiteľský trh v Rusku sa zhoršuje a bude sa zhoršovať," uviedla pre Bloomberg.
Vzniká tak situácia, keď inflácia prudko rastie a ekonomický rast klesá. Ak ekonomický rast spomalí na nulové či záporné úrovne, pôjde o klasický stagflačný scenár. Aj domáca centrálna banka reagovala na možnosť stagflácie alebo vysokej inflácie spojenej s nízkym ekonomickým rastom. „Dnešné dodatočné sprísnenie menovej politiky takémuto scenáru zabráni,“ verí jej šéfka Elvira Nabiullinová.
Schopnosť ruskej centrálnej banky bojovať s vysokou či nízkou infláciou sa však v ničom nelíši od západných centrálnych bánk, ktoré v tomto boji historicky príliš veľké úspechy neukázali. Nakoniec sa tak môže stať, že po dvoch rokoch čakania stagflácia skutočne príde. Nie však v krajine, kde ju mnohí predpovedali.
