Číňania sa cítia podvedení, ich životná investícia sa rúca. Na protest odmietajú platiť

Manažér hotela Li kupoval svoj prvý byt v prepočte za 150-tisíc dolárov v roku 2019. Zložil 30-percentnú zálohu, ktorú získal z dôchodkového fondu svojich rodičov a začal splácať. Hoci splácal, byt ešte reálne nevlastnil, pretože nebol postavený. V Číne to takto funguje, na byty sa čaká popri splácaní. Nikoho to netrápilo, pretože ich hodnota neustále rástla a kto zaplatil, ten byt nakoniec dostal.

Li začiatkom roka 2019 dostal termín na máj 2022, kedy si mal svoj byt prevziať. Vo februári 2022, keď už tri roky splácal, sa dozvedel, že byt v máji hotový nebude. Nie je isté, kedy bude, práce sa totiž zastavili. Developer prisľúbil, že v decembri 2022 byt určite bude. Zároveň však prestáva dvíhať telefóny a niektoré telefonické linky už boli zrušené.

Ja vôbec neviem, čo sa stalo s mojimi peniazmi. Ako mi môžu povedať, že nie sú peniaze? Určite zastavím platby hypotéky, ak neexistuje iná cesta.

Li zďaleka nie je sám, vo viac ako sto čínskych mestách sa státisíce Číňanov spájajú a odmietajú platiť hypotéku na nedokončené byty. Ide o najväčšie vzopätie obyvateľstva v histórii krajiny, ktorá už malé pokusy o odpor dôsledne potláča. Vláda zatiaľ oficiálne nereagovala hoci vie, že má na krku obrovský problém. Možno že zatiaľ nereagovala práve preto. Problémy sú tak veľké, že ich dôsledky dosiahnu aj do Európy.

Milióny prázdnych a predražených bytov

Realitný sektor je už dekády považovaný za istotu čínskeho rastu. Aspoň do nedávna tomu tak bolo. Každý rok sa v Číne začne stavať 15 miliónov bytov a domov, čo je päťnásobok začatých projektov v USA a Európe spolu.

Ktovie kto ich nakoniec kúpi, pre väčšinu Číňanov už nie sú dostupné ani ako nájom. Väčšina populácie zarába v prepočte 100 eur mesačne. Dlh domácnosti sa za poslednú dekádu späťnásobil a dosahuje desať biliónov dolárov, čo sú dve tretiny čínskej ekonomiky. Dlh v pomere k príjmom dosahuje 130 percent, čo je oveľa viac ako v USA.

A tak vláda pred pár rokmi vydala príkaz, že ekonomika nemôže byť takto závislá na dlhu a realitnom sektore a je potrebné ju rebalansovať. Minulý rok začali finančné toky vysychať a priveľmi zadlžení developeri majú problém dokončiť začaté projekty.

Dlhé roky nemali s peniazmi problém, pretože okrem úverov mali peniaze od klientov, ktorí skladali zálohy na byty, ktoré mali byť dokončené o niekoľko rokov neskôr. Momentálne až 40 percent bytov predaných v dobrých časoch v rokoch 2013 až 2020 musí byť dokončených. Ak sa teda vôbec začali stavať.

Otázne je, kto dokončí, keď štyria z desiatich developerov sú vo finančných problémoch. Najväčší developer Evergrande má dlh 300 miliárd dolárov, je v „čiastočnom“ bankrote a je len špičkou ľadovca. Čínsky realitný sektor musí tento rok prefinancovať 117 miliárd dlhu, tretinu dokonca v dolároch. To je z dôvodu rastúcich sadzieb v USA čoraz ťažšie.

Podľa dát Citigroup je už takmer 30 percent celkového dlhu realitného sektora v kategórii „zlý dlh“, čiže po splatnosti. Problém majú aj developeri, za ktorými stojí čínska vláda. Problém sa teda prenáša na banky.

Posledný nech zhasne a zaplatí účet