Chudobní Slováci chudobnejú a bohatí miznú: Aj to je následok rastu minimálnej mzdy

Každý ekonóm vie, že umelé zásahy do cenotvorby majú deštrukčný efekt. Vláda nepovie, že cena chleba musí byť nižšia ako 60 percent priemernej ceny pekárenských výrobkov, pretože vie, že ak niekto vyrába lepší chlieb, z trhu zmizne. Následkom bude menej chleba a jeho nižšia kvalita.

Podobná zákonitosť platí aj pri minimálnej mzde, hoci v opačnom smere. Z trhu zmiznú ľudia, ktorých pridaná hodnota práce je nízka a neoplatí sa ich za minimálnu mzdu zamestnávať. To hovorí teória, no preukázať ju v praxi nie je jednoduché, keďže zamestnanosť závisí od viacerých premenných. Ekonomická neistota spôsobuje politickú istotu boja za vyššie mzdy.

Minimálna mzda na Slovensku vzrástla z úrovne 308 eur v roku 2010 na 750 eur v roku 2024 a podľa v stredu schváleného zákona vzrastie až na 920 eur v roku 2026. Zvyšovanie minimálnej mzdy je kľúčová ekonomická téza sociálnych demokratov. Neuvedomujú si však, alebo z politických dôvodov nechcú uvedomiť, že jej zvyšovaním najviac ubližujú najchudobnejším.

Štatistika distribúcie príjmov za dané obdobie hovorí jednoznačne: najchudobnejšia časť populácie aktuálne získava menšiu časť príjmov, ako získavala v roku 2010. Kým vtedy 20 percent najchudobnejších získavalo z balíka príjmov 9,3 percenta, v roku 2023 to bolo len 8,6 percenta. Pätina najchudobnejších Slovákov za ostatných 14 rokov ešte viac schudobnela. K tomu prispela aj minimálna mzda.

Dôvod je jednoduchý – minimálna mzda síce rastie, ale s ňou rastú aj odvody. To je druhý deštrukčný následok rastu minimálnej mzdy – zamestnávatelia odvádzajú omnoho viac na odvodoch, než platia zamestnancom. Rast minimálnej mzdy, keďže je napojený na ďalšie kompenzácie, ako sú príspevky za prácu cez víkendy a sviatky, je len sofistikovaným spôsobom zvýšenia daňovo-odvodových príjmov štátu.

Rastom minimálnej mzdy tak vláda zabíja dve muchy jednou ranou. Voličom ukazuje, že im o pár desiatok eur zvýši príjem, no do štátnej kasy zvýši príjmy násobne. Tým zvyšuje daňové zaťaženie, čo znižuje motiváciu pracovať a investovať na Slovensku. Následkom je prepad hodnoty priemernej slovenskej mzdy na úniové minimá, hoci na prvý pohľad slušne rastie. Dane, odvody a ceny na Slovensku však rastú rýchlejšie.

Rast minimálnej mzdy má aj tretí následok, o ktorom sa nehovorí. Pri nedostatku pracovníkov, ako je tomu v súčasnosti, mnoho firiem prehltne vyššie náklady na menej produktívnych zamestnancov. Tieto vyššie náklady však musia kompenzovať inde. Výsledkom je, že menej zvýšia platy ostatným zamestnancom, najmä tým s vyššími príjmami.

Slovensko je najrovnostárskejšia krajina na svete, ukazuje to pohľad na Giniho koeficient. Potvrdzujú to aj dáta. Dvadsať percent najviac zarábajúcich Slovákov si z celkového balíka príjmov berie len 31 percent. Môže sa to javiť ako veľký podiel, no je to suverénne najnižší zo všetkých štátov EÚ.

Inak povedané, najlepšie zarábajúci ľudia na Slovensku zarábajú najmenej v celej Únii. A nielen to – historicky, v roku 2010 zarábali 35 percent príjmov, čo je o štyri percentuálne body viac. Nielen najchudobnejší, ale aj najbohatší Slováci chudobnejú. A po nedávnych zmenách v zdaňovaní budú ešte viac.

Nečudo, že mnoho z nich Slovensko opúšťa. Šanca, že do krajiny prídu pracovať zahraniční experti v oblastiach s vysokou pridanou hodnotou, je pri aktuálnom nastavení daňovo-odvodového systému minimálna. Slovenské firmy ich nedokážu zaplatiť. Šanca na zvýšenie pridanej hodnoty v ekonomike sa tak stráca.

Tešiť sa môže iba stredná trieda, ktorej podiel na príjmoch rastie. Veľkým víťazstvom socialistickej politiky je, že všetci zarábajú podobne, no má to aj odvrátenú stranu – všetci zarábajú podobne málo.

Nezdá sa, že by sa to v dohľadnej dobe zmenilo. Dôvodom je progresívny socializmus. Americká kandidátka na prezidentku Kamala Harrisová ohlasuje plány zvýšiť minimálnu mzdu na 15 dolárov za hodinu. Aj keď Slovenska sa to priamo netýka, podobnú filozofiu progresívneho socializmu zastáva aj najsilnejšia opozičná strana, Progresívne Slovensko.

V stredu strana pri hlasovaní v parlamente podporila rast minimálnej mzdy. Je to plne v súlade s ich minimálnou kritikou konsolidačných opatrení vlády. Keby bola strana pri moci, pravdepodobne by postupovala podobne ako súčasná sociálnodemokratická väčšina. Hlavný rozdiel medzi stranami nie je ekonomický, ale kultúrno-etický.

Odhliadnuc od koalično-opozičného žargónu, veľkú väčšinu slovenského parlamentu ovládajú populisticky uvažujúce strany. Šanca, že sa v krajine začne pretláčať dôraz na tvorbu pridanej hodnoty, ostáva aj v najbližších rokoch malá. Následkom je miznutie najkvalitnejších ľudí a s nimi aj potenciálu krajiny.