Cez družstevné byty si mestá môžu udržať obyvateľov, ktorí sa sťahujú za nižšími cenami bývania

V minulosti ponúkali družstevné byty alternatívnu možnosť, ako získať strechu nad hlavou. Ľudia už preferujú priamu kúpu nehnuteľnosti, drahé hypotéky to však mnohým znemožnili . O družstevnom bývaní hovorí realitný projektový manažér spoločnosti Finportal Tomáš Tobolák.

Vysvetlili by ste, ako funguje družstevné bývanie?

Jednoducho povedané, kupujete si podiel v bytovom dome. Na základe úhrady sa stávate členom družstva a máte tak možnosť sa podieľať aj na jeho fungovaní. Po splatení anuity, čo potrvá niekoľko rokov, môžete získať byt do osobného vlastníctva tak, že nehnuteľnosť si odkúpite.

Majú družstevné byty vôbec budúcnosť vzhľadom na drahé hypotéky a ťažší prístup ľudí k vlastnému bývaniu?

Vidím priestor na väčšie zastúpenie družstevných bytov. Ide o vhodnú formu bývania pre mladé rodiny s deťmi, podnikateľov či seniorov. V súčasnosti musí kupujúci pri výbere nehnuteľnosti zohľadňovať lokalitu, ktorú vie zaplatiť, respektíve mu ju vie banka financovať. Posledné obdobie ukázalo, že mzdy na Slovensku nerastú dostatočne rýchlo, aby sa udržala kúpyschopnosť obyvateľstva pri náraste úrokových sadzieb hypoték. Družstevné bývanie preto môže byť spôsob, ako si mestá a obce udržia obyvateľov, ktorí sú nútení sťahovať sa za nižšími cenami nehnuteľností v satelitoch.

Existujú dáta, ktoré potvrdzujú, že ľudia odchádzajú z miest za lacnejším bývaním?

Je to vidieť napríklad v raste záujmu ľudí si kúpiť nehnuteľnosti v obciach v tesnej blízkosti povedzme krajských miest. Sťahovanie do satelitov pri jednotlivých väčších mestách je realitou. Pre lepšie pochopenie by som to vysvetlil v jednej vete. Vychádzam hlavne zo situácie v Bratislave, kedy klienti realitných kancelárií mieria dlhodobo do satelitov. Ich rast, ako napríklad v prípade Rovinky, Dunajskej Lužnej či Hamuliakova pri hlavnom meste, je vďaka atraktívnejšej cene za posledné roky výraznejší.

V ktorých mestách a regiónoch má družstevné bývanie potenciál?