Centrálni bankári napínajú svaly, chcú stlačiť spúšť vyšších úrokov. Inflačný vír Slovákov desí

Stúpnu napokon úroky Európskej centrálnej banky (ECB), ako to už dlhšie avizuje alebo nie? Inflácia v eurozóne sa v apríli zrýchlila na rekordných 7,5 percenta, čo je viac než trojnásobok v porovnaní s jej dvojpercentným cieľom.

Málokto tuší, čo jej aktuálnou prioritou, prípadne, čo možno vyčítať z jej zámerov. Niektorí analytici tvrdia, že boj s infláciou zvyšovaním úrokov je márny, navyše predpovede o jej poklese sa stále nepremietajú do reality. Iní odporúčajú sústrediť sa na udržiavanie úrokov v eurozóne na nízkej úrovni, lebo ich zvýšenie vo vojnových časoch tvrdo zasiahne európskych spotrebiteľov.

Nejasná stratégia vyhlásení

Vyhlásenia európskych bankárov sa v posledných dňoch opäť dostávajú do pozornosti. Faktom zostáva, že ECB nedávno opäť avizovala zvýšenie kľúčovej úrokovej sadzby, tentoraz vraj od júla. Dôvod? Únijný blok bojuje s prudko stúpajúcou infláciou v dôsledku invázie Ruska na Ukrajine.

Šéf fínskej centrálnej banky Olli Rehn ešte 10. mája v rozhovore pre nemecký denník Die Welt vyhlásil, že treba zabrániť tomu, aby sa inflačné očakávania zakorenili. „Je potrebné, aby sme kľúčovú úrokovú sadzbu zvýšili už v treťom štvrťroku, pravdepodobne v júli," dodal. 

Šéfka ECB Christine Lagardová tiež povedala, že vidí „veľkú pravdepodobnosť“, že banka zvýši sadzby pred koncom roku 2022, ak sa inflácia v eurozóne nespomalí. Konkrétnejší termín však neuviedla. Akékoľvek zvýšenie úrokov by bolo prvým zo strany ECB za viac ako desať rokov. Rastú však obavy, že príliš skoré „stlačenie spúšte“ môže poškodiť rast európskych ekonomík kvôli vojne na Ukrajine.

Problém môže byť aj inde. Americká centrálna banka (Fed) už od marca tohto roka pokračuje v agresívnejšom sprísňovaní menovej politiky. Väčšia atraktivita dolára môže byť tlakom na ECB na zvýšenie sadzieb - napokon na to už nejaký čas tlačí sever Európy na čele s Nemeckom, ktorý trápi prehriaty trh práce, ale aj výrazné zdraženie surovín a energií.

ECB v uplynulých rokoch udržiavala úrokové sadzby rekordne nízke, aby podporila slabú európsku ekonomiku. Vzhľadom na dramatický rast spotrebiteľských cien v eurozóne pribúdajú podľa agentúry AFP výzvy, aby ukončila stimuly a nasledovala ostatné centrálne banky, ktoré zvyšujú svoje kľúčové úrokové sadzby.

Slimačie tempo sprísňovania

ECB už začiatkom roka 2022 hovorila o jasnom zvyšovaní úrokových sadzieb, potom však od tohto zámeru ustúpila. Dôvodom je pravdepodobne rusko-ukrajinský konflikt, ktorý trvá dodnes a jeho následky budú aj pre európsku ekonomiku vysoké.

„Čelní predstavitelia centrálnej banky zmenili rétoriku, pretože zvýšenie sadzieb by mohlo veľmi negatívne ovplyvniť silno zadlžené krajiny,“ zamýšľa sa František Burda, investičný analytik FinGO.sk.