Cenová stabilita v strede Európy. Hrozbu vysokej inflácie zvládlo odvrátiť jedine Švajčiarsko

Prudký rast cien znižuje životnú úroveň väčšiny bohatých štátov. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo je Švajčiarsko. Od vypuknutia inflačnej krízy sa práve v tejto krajine ceny ani raz nevymkli spod kontroly miestnej centrálnej banky. Za posledné roky bola vo švajčiarskej ekonomike najväčšia inflácia nameraná počas letných prázdnin. Priemerné ceny v medziročnom porovnaní stúpli o 3,3 percenta v júli a auguste. V septembri tempo zdražovania kleslo na 3,2 percenta a októbri 2,9 percenta. Pre porovnanie v slovenskej ekonomike zdražovanie minulý mesiac dosiahlo hodnotu 14,5 percenta a v eurozóne 10,6 percenta. Ide o údaje od Európskeho štatistického úradu (Eurostat).

Silný frank

Švajčiarsko pred prudkým zdražovaním chráni frank. Ruská invázia na Ukrajinu mala negatívny vplyv aj na hodnotu tejto meny. Ešte začiatkom roka sa jeden frank dal vymeniť za takmer 1,097 dolára a už v polovici mája bola švajčiarska mena mierne slabšia ako americká. Lenže intervencie zo strany centrálnej banky zastavili oslabovanie. Presnejšie vrátili jej silnejšie postavenie a odvtedy sa podobný vývoj opakuje v pravidelných intervaloch. Cena ropy je na svetových trhoch určovaná v amerických dolároch. Krajiny so silnými menami nakupujú čierne zlato výrazne lacnejšie ako tie so slabými. Výsledkom silnej švajčiarskej meny je menší tlak na zdražovanie pohonných hmôt.

Oproti euru švajčiarsky frank naopak posilňuje od vypuknutia inflačnej krízy. Ešte začiatkom roka bol mierne slabší ako spoločná európska mena. Aktuálne sa jeden frank dá vymeniť za takmer 1,017 eura. Švajčiarsko vďaka tomu relatívne lacno nakupuje z Európskej únie potraviny, benzín alebo naftu. Na jednej strane silná mena pomáha zvládnuť infláciu, na druhej zdražuje export. Vysoká cena výrobkov znižuje konkurencieschopnosť švajčiarskych firiem na globálnom trhu. Podnikatelia tento problém zvládli vďaka investíciám do vedy a výskumu. Výsledkom je jedna z najvyšších produktivít práce v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Hrozba menovej krízy

Zároveň firmy majú stále prístup k lacným úverom. Základná úroková sadzba švajčiarskej centrálnej banky je vo výške 0,5 percenta a európskej rovných dvoch percent. Susedná Česká republika v snahe zastaviť prudký rast cien zdvihla základnú úrokovú sadzbu na sedem percent a maďarská centrálna banka až na trinásť percent. Budapešť napriek tomu čelí obrovským protestom nespokojnej verejnosti. Vlnu pobúrenia vyvolalo práve prudké zdražovanie. Maďarská inflácia minulý mesiac dosiahla úroveň 21,9 percenta a ide o tretiu najvyššiu hodnotu v rámci celej Európskej únie.

Napriek vysokým úrokom hrozí menová kríza maďarskej aj českej ekonomike. Pred takýmto vývojom varuje japonská finančná skupina Nomura. „Málokto si vie predstaviť, čo hľadať pod slovami „menová kríza“. Poďme si teda povedať, že znamená prudké oslabenie sa domácej meny vyvolanej najčastejšie (no nielen) prudkým zhoršením platobnej bilancie,“ hovorí česká ekonómka a riaditeľka Next Finance Markéta Šichtařová.