Cena za stabilitu elektrickej siete poriadne vzrastie, nevyhneme sa tomu

Začiatkom roka 2021 sa Európa vyhla blackoutu doslova o fúz. O energetickej kríze ešte nebolo ani zmienky, rozhodne nešlo o nedostatok elektrickej energie. Zrútenie siete totiž neprichádza z dôvodu nedostatku energie, ale jej nerovnomernej distribúcii.

To sa udialo aj v januári 2021. V dôsledku výpadku rozvodne v Chorvátsku bola odrazu Európa rozdelená energetickou bariérou. Severozápad vrátane Slovenska mal nedostatok elektrickej energie, zatiaľ čo juhovýchod mal prebytok.

Ako Európa odvrátila blackout

Európa má jednu z najväčších vzájomne prepojených synchónnych elektrických sústav na svete. To platí pre jej veľkosť, aj pre počet dodávateľov. Nijaká elektrická sústava však neznesie veľkú odchýlku od frekvencie 50 hertzov. Už pár desatín nahor či nadol spôsobí obrovský problém. Elektrické zariadenia na odchýlku reagujú vyhodením poistiek.

Ak sa to začne diať hromadne, zrúti sa spotreba elektrickej energie. Ak elektrárne do systému dodávajú naďalej prúd, nerovnováha sa prudko zvyšuje a hrozí kompletný výpadok siete. Jej obnova je náročná. Preto je potrebné reagovať okamžite, doslova v minútach.

Mnohé opatrenia na strane spotreby či výroby energie sú preto automatické. Tam, kde je nedostatok prúdu sa zapínajú dodatočné výrobné kapacity a obmedzujú sa veľkí spotrebitelia. Naopak v miestach prebytku, zapínajú veľkí spotrebitelia dodatočné výrobné kapacity a odpájajú sa niektoré výrobné zdroje elektrickej energie.

Zdroj: shutterstock

Balancovanie na hrane priepasti

Optimálna frekvencie prenosovej siete je 50 Hz, povolená odchýlka je len jedno percento, čiže pásmo, kde sa frekvencia udržiava, siaha od 49,5 Hz do 50,5 Hz. Čím bližšie k stredu, tým lepšie.  Akonáhle frekvencia z pásma vybočí, okamžite nasleduje zásah. Experti hovoria o "žehlení" hladiny, tá musí byť pokojná a stabilná. V januári 2021, keď nastala najvážnejšia odchýlka od roku 2006, klesla v SZ Európe frekvencia na 49,74, zatiaľ čo v JV Európe stúpla na 50,6 Hz. Toto sa udialo v priebehu 15 sekúnd. V priebehu pár minút bol odvrátený najhorší scenár, teda kaskádovité odpájanie celých sekcií distribučnej siete. Sever znížil odchýlku na úroveň 49,85 Hz, juh sa dostal na úroveň 50,2 Hz. Oba kúty Európy sa postupne k sebe približovali až nakoniec hodinu po začiatku incidentu oscilovali na rovnakej úrovni 49,95 Hz. Alarm mohol byť vypnutý.

Spomínané riziko blackoutu v januári bolo odvrátené v priebehu necelej hodiny. Na severe Európy a vo Veľkej Británii sa automaticky aktivovalo 420 megawattov (MW) podporného výkonu a 60 MW podpornej energie. Vo Francúzsku a Taliansku kontrolovane odpájali veľkých odberateľov. Na opačnej strane kontinentu museli naopak znižovať objem vyrobenej energie. Dialo sa tak napríklad v Turecku.

Slovenský strážca stability

Svoju úlohu v tomto systéme hrá aj Slovenská elektrizačná a prenosová sústava (SEPS). Jej úlohou je strážiť frekvenciu prenosovej sústavy. Možno si to predstaviť ako veľkú vaňu, do ktorej priteká voda z viacerých kohútikov, ktorými sú výrobné zdroje energie, a zároveň odteká viacerými otvormi von, o čo sa starajú spotrebitelia. Úlohou SEPS je, aby hladina zostávala na určitej úrovni a priebežne preto reaguje aj na malé odchýlky.

Aby mohol správca siete reagovať, potrebuje mať zabezpečené tzv. podporné služby u výrobcov energie, ale aj u spotrebiteľov. Za tieto podporné služby samozrejme platí. Výrobca energie napríklad časť svojej kapacity ponechá v pohotovosti pre prípad, že by ju SEPS potreboval na vyrovnávanie odchýlky v systéme.

Tento výrobca energie nevyrába silovú energiu, ktorú by mohol predať zákazníkovi, ale je pripravený vyrobiť regulačnú energiu. Či už ide o podpornú službu, ktorá sa zapína automaticky na pár sekúnd, alebo manuálne na niekoľko hodín. Ide o náklad obetovanej príležitosti pre každého producenta, preto si nechá zaplatiť prípadnú stratu.

Podobne je to aj na strane spotreby. Ide hlavne o veľkých výrobcov, ktorí spotrebovávajú veľké množstvá energie a zároveň vedia flexibilne odstaviť časť výroby, prípadne zapojiť ďalšie kapacity aby spotrebu zmenili.

Presne to sa dialo v januári 2021 vo Francúzsku a Taliansku. Aj za to si pochopiteľne spotrebitelia nechávajú platiť, pretože nemajú výrobu úplne vo vlastných rukách a musia byť pripravení na obmedzenia.

Cena pôjde nahor, určí ju trh

SEPS cenu za tieto služby nenavrhuje. Navrhujú ich práve poskytovatelia podporných služieb v rámci aukcií, v ktorých ponúknu, za akú cenu sú ochotní poskytnúť svoje kapacity. Ide hlavne o Slovenské elektrárne, Vodohospodársku výstavbu, humenský Chemes, teplárne a prevádzkovateľov plynových či uhoľných elektrární.