Cena plynu na ročných maximách, európska kríza opäť ožíva. Môže za ňu okrem Ruska aj vietor

V stredu SPP oznámil, že uzavrel krátkodobý pilotný kontrakt na dodávku zemného plynu od azerbajdžanskej spoločnosti SOCAR. Na prepravu plynu má využívať ukrajinské potrubie. To však bude od soboty fungovať iba na polovičný výkon.

Dôvodom je okamžité vypnutie prepravy zemného plynu do Rakúska. Spoločnosť OMV v stredu pri Medzinárodnej obchodnej komore vyhrala arbitrážny spor s ruským Gazpromom. Prisúdené odškodné chcel OMV získať započítaním proti dodávkam plynu z Ruska, čím by za ne fakticky neplatil. Gazpromu sa však tento zámer nepáči, a preto od soboty uzatvára kohútiky plynu do Rakúska.

V reakcii cena plynu vzrástla na úroveň 46 eur za megawatthodinu, čo sú maximá za takmer posledný rok a dvojnásobne vyššia cena oproti marcu.

Plynové zásoby v Európe sú vysoké, na úrovni 94 percent, a tak akútne problémy nehrozia. Do marca 2025 by mali podľa očakávaní klesnúť na 40 až 45 percent, čo je omnoho menej ako takmer 60 percent v minulom roku. Ak sa navyše od januára zastaví preprava plynu z Ruska na Slovensko a do Maďarska, európske zásoby môžu klesnúť až na 30 percent, uvádza Bloomberg. Problémom tak nie je táto zima, ale zima budúca.

Európa je totiž plne závislá od globálneho trhu s LNG, ktorý je omnoho tesnejší, ako sa dúfalo. Nejde len o väčší dopyt z Ázie, ale aj o oneskorenie všetkých nových ohlásených LNG projektov. Kým sa predpokladalo, že v roku 2025 už Európa nebude závislá od ruského plynu, nestane sa tak skôr ako v roku 2026, pravdepodobne však až v roku 2027.

Európu môže čakať na budúci rok ťažká zima, najmä pri aktuálnom prudkom čerpaní plynu zo zásob. Spotreba plynu zo zásobníkov je momentálne taká veľká, ako býva počas najchladnejšieho januára. Za posledných desať dní sa každý denne míňa plyn zo zásobníkov, ukazujú dáta Gas Infrastructure Europe.

Hlavným zdrojom problémov je chýbajúci vietor. V súčasnosti nastal efekt, ktorý Nemci nazývajú Dunkelflaute, kedy sa neprodukuje takmer žiadna solárna ani veterná energia. Nemecko má veternú kapacitu na úrovni 49 gigawattov, no tá sa aktuálne využíva iba na jedno percento. Chýbajúcu energiu musia dopĺňať uhoľné a plynové elektrárne.

Nemecko minulý rok pridalo 3 600 megawattov veternej kapacity, no iba 80 MW batériovej kapacity. Flexibilita systému tak nerastie, ako by mala, čoho následkom je vyššia potreba pálenia fosílnych palív.

Ukazuje sa, aký dôležitý a potrebný je návrat Európy k jadrovej energii. Napríklad tak, ako to realizuje Poľsko budovaním nových reaktorov. Tie však nebudú hotové skôr ako o dekádu. Aj preto poľská vláda volá po ďalšej výstavbe plynových elektrární a potrebe pokračovania spaľovania uhlia, a to napriek jednej z najrýchlejších výstavieb solárnych zdrojov v Európe.

Napriek komplikovanej situácii nemecká vláda pred týždňom zakázala dovoz ruského LNG do domácich prístavov. Cena zemného plynu pritom kontinuálne rastie od leta. Ak sa situácia ďalej zhorší a Slovensko príde o ruský plyn, nemecký zelený minister hospodárstva Robert Habeck môže svojou politikou situáciu eskalovať.

Krajiny EÚ tento rok kúpili dokonca viac zemného plynu z Ruska ako v minulom roku. Krajina si tak poistila pozíciu druhého najväčšieho exportéra komodity do EÚ, za Spojenými štátmi.

Otvorenejšia politika Donalda Trumpa však môže prispieť k európskej energetickej bezpečnosti. „Stále dostávame veľa LNG z Ruska. Prečo ho nenahradiť americkým LNG, ktorý je lacnejší a znižuje naše ceny energie?“ rétoricky sa pýtala predsedníčka EK Ursula von der Leyenová v prvej snahe o deeskaláciu potenciálnej obchodnej vojny s USA.