Európska komisia (EK) plánuje revíziu aktuálnej direktívy o zdanení palív z roku 2003 (Energy Taxation Directive alebo ETD). Tá zaviedla minimálnu daň na palivá. Členské štáty EÚ si ju implementovali po svojom. Sadzbu zdvihli nad minimálnu úroveň a zaviedli rôzne daňové výnimky a zníženia.
V konečnom dôsledku sa fosílne palivá dotovali a zvýhodňovali oproti iným formám energie. V kontexte aktuálnej snahy o zníženie emisií to nedáva zmysel.
V júli predstavila EK balík Fit For 55 Package – sériu legislatívnych návrhov v rámci Európskej zelenej dohody. Cieľom je pripraviť všetky odvetvia hospodárstva EÚ do roku 2050 na výzvu klimaticky neutrálneho kontinentu. Povedie to k významnej reforme daňového režimu v Európe pre všetky sektory vrátane letectva.
Základ dane bude vychádzať z vplyvu energetických produktov na životné prostredie. Okrem toho EK navrhuje zdaňovať energetické produkty na základe minimálnej sadzby dane platnej v členských štátoch EÚ od 1. januára 2023.
„Napríklad v Česku si prechod vyžiada vyššiu spotrebu plynu, ktorý je považovaný za fosílne palivo. Ak plyn zaťažíme vyššou daňovou hodnotou, budeme trestať subjekty, ktoré chcú využívať plyn ako prechodný zdroj. To by nemalo byť zámerom,“ povedal český europoslanec Ondrej Kovařík.
Na Slovensku platíme najvyššiu daň z palív v strednej Európe
Aktuálny systém zdanenia palív vnímame prostredníctvom spotrebnej dane za benzín. Tá bola direktívou na európskej úrovni stanovená na minimálnej úrovni 42,1 centa na liter benzínu. To bolo v roku 2003, teraz je minimálna sadzba 35,9 centa, čo súvisí so zvyšovaním biozložky v palivách.
Na Slovensku sa aktuálne platí sadzba 51,4 centa za liter benzínu. Napriek tomu, že sadzba vlani klesla, patrí k vyšším v EÚ a najvyšším v strednej Európe. Na porovnanie, v Rakúsku a Česku motoristi platia 48 centov, v Poľsku 37 a v Maďarku 34. Maďari majú vôbec najnižšiu sadzbu v EÚ, naopak, najvyššiu majú v Holandsku (81) a Taliansku (73).
Ekologické palivá budú lacnejšie, dočasne zvýhodnené bude aj LPG
Veľkou zmenou bude, že nová daň sa nebude vypočítavať podľa objemu, ale podľa energetickej výdatnosti. Liter benzínu, nafty, LPG či kerozínu obsahuje rôzne množstvo energie a vyprodukuje rôzne množstvo emisií. Napríklad liter nafty vyprodukuje viac energie ako liter benzínu, preto majú naftové motory nižšiu spotrebu ako benzínové.
Lenže spálením jedného litra nafty sa vyprodukuje o desať percent viac emisií CO2. Ak do rovnice pôjde množstvo využitej energie, nie objem paliva, bude to spravodlivejší prístup. Zároveň sa naraz posúdia všetky druhy energie.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?