Hrozba pre komerčné banky? Aké sú výhody a riziká digitálnych mien centrálnych bánk

Má to byť len ďalšia z možností platieb, nie povinnosť, pripomínajú centrálni bankári. Aká však bude pridaná hodnota digitálnych mien centrálnych bánk, to zatiaľ známe nie je, upozorňujú ekonómovia s tým, že ľudia sa síce obávajú kontroly cez CBDC, no už menej ich trápi zbieranie údajov súkromnými spoločnosťami pri nákupe cez vernostné karty. Kritici sa však všeobecne obávajú obrovskej koncentrácie informácií pod kontrolou štátu.

Odborník z Národnej banky Slovenska Dušan Jurčák, ekonóm Vladimír Baláž, finančník Rastislav Vasilišin a právnik Lukáš Steiniger upozorňujú, ako môžu digitálne meny centrálnych bánk ovplyvniť nielen finančný svet. Spoločne odpovedali v ankete TRENDU.

Od prvého novembra prechádza ECB do prípravnej fázy digitálneho eura, ktorá potrvá dva roky.

1. Ak by sa digitálne euro o niekoľko rokov stalo realitou, aké príležitosti a riziká môže priniesť?

2. Aký očakávate ďalší vývoj v globálnom finančnom svete aj v súvislosti s plánovaným vznikom CBDC v desiatkach ďalších krajín v najbližších rokoch?

Vladimír Baláž, ekonóm, Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied

1. Skúsenosť s digitálnymi menami, ktoré zaviedlo už viacero krajín na svete je rozpačitá. Digitálny jüan majú v Číne, digitálnu menu zaviedla napríklad aj Nigéria či Bahamy. V podstate nie je jasné ani obyvateľom, ani vládam, na čo by digitálna mena mala slúžiť. Dokonca aj v chudobných krajinách totiž existujú paralelné platobné systémy, ktoré sú vhodné na všetko. Napríklad v Číne fungujú systémy ako wechatpay, ktoré používa viac ako miliarda ľudí. Je to kombinácia četu a aplikácie platobného systému. Preto, keď tam vláda zaviedla digitálny jüan, obyvatelia sa pýtali, na čo nám to bude.

Digitálne euro bude emitovať centrálna banka a tá nemôže spravovať komerčné produkty ako životné poistenie, podielové fondy, úvery a podobne. Digitálne euro má fungovať podobne ako hotovosť. To však v podstate funguje už aj teraz. Keď platíte bankovou kartou, je vám jedno, či to platíte digitálnym eurom, alebo to platíte z účtu v banke. Preto ešte nie je nikomu, ani ECB, jasné, čo má byť pridaná hodnota digitálneho eura pre spotrebiteľa.

Výhody sú v tom, že by ste mali účet vedený v centrálnej banke. Centrálna banka v princípe nemôže skrachovať, zatiaľ čo komerčná áno. Ďalšou veľkou výhodou sú okamžité platby.

Úlohou centrálnej banky však nie je vytesňovať komerčné bankovníctvo. Ak by však mali občania nedôveru k bankovému systému, bola by tendencia, aby si všetky peniaze presunuli do centrálnej banky, čo by, samozrejme, položilo finančný systém.

Centrálna banka zvažuje zavedenie limitov 3 000 eur na osobu alebo firmu, aby neduplikovala úlohu súkromného sektora. Riziko je však v tom, že by prílišná bezpečnosť bola na úkor stability finančného systému. Ďalšia nevýhoda je v tom, že ak by sme mali všetci účty v centrálnej banke, tak by určite došlo k obrovskej koncentrácii informácií a informácie sú moc. Nechceme mať ďalšieho digitálneho brata, a to nechce mať ani ECB.

2. Viacero krajín už digitálnu menu má, vrátane Číny. Zatiaľ však nevidíme, že by digitálne meny urobili veľkú dieru do sveta. Aj objem platieb digitálnymi jüanmi je minimálny. Občania používajú svoje aplikácie, ktoré ponúkajú omnoho viac ako len hotovosť. V rámci nich si totiž možno vziať úver, hypotéku, zaplatiť v e-shope, zobrať si životnú poistku, nakúpiť fondy, môžete poslať peniaze kamarátovi a podobne. Digitálny jüan pre nich nemá žiadnu pridanú hodnotu.

Obavy sú však často skôr ideologicky motivované. Už dnes totiž majú ľudia účty v banke, a keď štát veľmi chce, tak ich vidí. Ľudia si však dnes často nechcú pripustiť, že súkromné spoločnosti o nich vedia omnoho viac ako vie štát, napríklad zbieraním vernostných bodov na čerpacích staniciach, v drogériách či lekárňach.

Takže na jednej strane pribúdajú obavy, čo všetko by o nás vedel štát. No na druhej strane už menej prekáža, že súkromné spoločnosti vedia o ľuďoch veľmi dôverné veci a nikto nemá tušenie, čo sa so získanými údajmi deje.

Otázkou preto zostáva, aký praktický prínos bude mať zavedenie digitálneho eura pre spotrebiteľa. Možno sa takéto meny zavedú, ale osobne zatiaľ nevidím, že by to vo finančnom svete spôsobilo revolúciu.

Najväčšia výhoda digitálneho eura možno bude to, že bude rýchlo zúčtovateľné. No aj mnohé komerčné spoločnosti uvažujú o prechode na technológiu blockchain. Takže opäť vzniká otázka, aká teda bude výhoda centrálnej banky, keď aj tú najväčšiu výhodu, ktorou je okamžitá platba, už bude poskytovať súkromný sektor.

Rastislav Vasilišin, finančník a zakladateľ platformy Virtuse

1. CBDC pre obyčajných ľudí neprinesú žiadne výhody. Jediné subjekty, ktoré budú z digitálnych mien profitovať, budú štáty a centrálne banky. Už štvrtý rok varujem pred tým, že CBDC budú hrubo porušovať ľudské práva. Nikto tomu ale nevenuje pozornosť, pretože ľudia sú zahltení sociálnymi médiami a politikmi. Stále pripomínam, že štát alebo centrálna banka cez digitálne euro dokáže nielen monitorovať, obmedzovať a manipulovať naše finančné transakcie, ale dokonca nás aj svojvoľne zbaviť nášho majetku.