Ukrajinské štátne železnice Ukrzaliznycia už stavajú trať z Čopu do Užhorodu. Hoci koľaje už tam boli, tie nové budú mať štandardný európsky rozchod (1 435 milimetrov). Železničná infraštruktúra európskeho typu na západe Ukrajiny však môže okrem podpory osobnej dopravy či prepravy tovaru výrazne ohroziť biznis slovenských prekladísk v blízkosti ukrajinských hraníc.
Stavba železnice v plnom prúde
Prvé podvaly k novej trati položili ukrajinskí pracovníci 11. apríla za prítomnosti ukrajinského premiéra Denysa Šmyhaľa a predsedu predstavenstva ukrajinských dráh Ukrzaliznycia Jevhena Ljaščenka. „Projekt nielenže zvýši komfort osobnej dopravy a prerozdelí tok cestujúcich, ale poskytne nám aj nové logistické možnosti pre nákladnú dopravu a odľahčí hraničné kontroly,“ zdôraznil D. Šmyhaľ.
Užhorod sa stane prvým ukrajinským regionálnym centrom, ktoré bude s Európou spojené železnicou európskeho typu. Výstavba je spolovice hradená grantovým spolufinancovaním z fondu Európskej únie (EÚ) Connecting Europe Facility (CEF). Náklady sú vyčíslené na 1,3 miliardy hrivien (viac ako 30,68 milióna eur). Budovanie 22 kilometrov dlhej trate potrvá podľa J. Ljaščenka približne 14 mesiacov.
Dnes vedie európsky rozchod koľají do Čopu, ktorý je za hranicou so Slovenskom, a ďalej do Rumunska. Trať od konca marca tohto roka využíva český RegioJet. Ten sa stal s nočným spojom Praha – Čop prvou európskou súkromnou spoločnosťou, ktorá začala jazdiť na ukrajinskom území.
Vlakové spojenie umožní zavedenie priamych „európskych“ liniek do Užhorodu, kde môžu cestujúci prestúpiť na vlaky smerujúce do všetkých ukrajinských regiónov. Do Ľvova však už nebudú musieť. V hre je totiž predĺženie železnice až tam. Ukrajinské mesto sa tak napojí na európske dopravné koridory TEN-T (Trans-European Transport Network, Transeurópska dopravná sieť).
Prekladiská so strategickým významom
Prekladiská na východnom Slovensku majú významný ekonomický prínos, a to nielen z hľadiska zamestnanosti, ale aj ako katalyzátory širšieho regionálneho rozvoja a medzinárodnej obchodnej spolupráce. Podľa bývalého štátneho tajomníka ministerstva dopravy a experta na železničnú dopravu Jaroslava Kmeťa sa podstata prekladísk odzrkadľuje najmä v ich strategickom umiestnení.
„To umožňuje efektívnu a ekologickú prepravu tovarov medzi východom a západom Európy. Vojenský konflikt na Ukrajine a ruské blokovanie vývozu ukrajinského obilia nákladnými loďami len zdôraznili dôležitosť železničnej prepravy a ukázali obrovský potenciál prekladísk v regióne,“ zdôrazňuje odborník.
Strategický význam železničných prekladísk na slovensko-ukrajinskej hranici je zásadný pre obchod a logistiku v regióne, ale aj v štáte. To platí pre prekladiskové komplexy v Čiernej nad Tisou, pre preväzovňu vozňov zo širokého rozchodu (1 520 mm) na normálny rozchod (1 435 mm) a aj pre moderný Terminál kombinovanej dopravy v Dobrej.
Významné je i prekladisko Interport pri Košiciach, ktoré je spojené 88 kilometrov dlhou širokorozchodnou traťou s Ukrajinou. „Ide o strategické prekladisko pre krajiny strednej Európy, teda pre Slovensko, Česko, Rakúsko, ale aj pre Nemecko, štáty Beneluxu, Švajčiarsko, Taliansko a Slovinsko. Predurčuje ho k tomu poloha, jeho história i súčasné masívne investície do jeho modernizácie,“ zdôrazňuje člen predstavenstva skupiny CREAM, ktorá má v správe terminál Interport Martin Jarolím.
Biznis logistických terminálov v ohrození
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
