Bruselský bič na drahé energie pleskne najskôr výrobcov. Plán stropov sa zadrháva, nepostačí to

Cenám ruských energií zakážeme rásť. Len možnosti, ako to urobiť, sa ešte stále hľadajú. A ešte pár dní to tak aj zostane. Tak znie odkaz ministrov energetiky členských krajín EÚ, ktorí spoločne rokovali 9. septembra v Bruseli na mimoriadnom zasadnutí.

Zatiaľ sa Európa zhodla len predbežná dohoda o zastropovaní neočakávaných ziskov spoločností, využívajúcich na výrobu elektriny lacnejšie zdroje ako plyn. Konkrétne ide o zisky veterných, jadrových či uhoľných elektrární. Z ich peňazí sa majú dotovať spotrebiteľom účty za energie.

Šlo by fakticky o „cenový strop“. Ak by cena elektriny vyrábanej z iných zdrojov ako zemného plynu prekročila určitú hranicu, vláda uvalí mimoriadnu daň. Najčastejšie sa špekuluje o 200 eurách za jednu megawatthodinu, čo je menej ako polovica jej aktuálnej ceny na burze. Ročný kontrakt na pražskej burze PXE sa v súčasnosti predáva za 504 eur.

Takéto opatrenie bude mať podľa portálu Euractiv asymetrický účinok. V krajinách s vysokým podielom plynu na výrobe elektriny by sa vyzbieralo menej peňazí. Súčasne by však práve tie potrebovali viac peňazí na kompenzácie spotrebiteľom. Problémom je aj zabezpečiť, aby peniaze ostali v správnom štáte. Elektrina z prevádzok (najmä plynových elektrární) slúžiacich na vyrovnávanie napätia v sieti totiž často smeruje mimo hraníc.  

Zisky štáty skasírujú o mesiace neskôr

Názory analytikov na takúto dohodu ministrov energetiky sa rôznia. Podľa niektorých je to správny krok, podľa iných skôr ukážka neakcieschopnosti EÚ.

„Využiť neočakávané zisky energetických firiem je samozrejme správne. Nepraktický je, bohužiaľ, prípadný časový nesúlad – príjmy z takejto dane prídu najskôr v marci 2023. A ako vidíme na príklade Talianska, inkaso môže byť oveľa nižšie. Dotknuté subjekty potrebujú pomoc hneď," povedal pre ČTK analytik portálu Capita.com Radim Dohnal.

Dobrým rozhodnutím je nestanoviť maximálnu cenu za plyn, zamýšľa sa  analytik XTB Jiří Tylečka. „Tento krok by mohol znížiť tok plynu do Európy,“ spresnil. Akákoľvek cenová regulácia totiž vedie k nedostatku komodít a k spusteniu prídelového systému.

Zastropovanie cien ruského plynu na európskej úrovni však stále zostáva otvorenou otázkou. Doteraz nie je jasné, či sa tento návrh objaví aj vo finálnom návrhu opatrení EÚ budúci týždeň.  Proti boli okrem Slovenska napríklad aj Maďarsko, Česko či Nemecko. Ministri sa totiž obávajú, že by Rusko v reakcii stoplo dodávky všetkým štátom, ktoré cenový strop podporia.

 „Jednoznačný názor na tento krok medzi členskými krajinami neexistuje. Iba štyri krajiny by podporili takýto postup ďalej,  Slovensko to odmietlo. Mohlo by to okamžite viesť k zastaveniu dodávok plynu a rapídnemu doslova skokovému nárastu cien na trhoch,“ uviedol pre RTVS štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek. 

Podľa nedávnej analýzy Medzinárodného menového fondu by napríklad hrubý domáci produkt Maďarska pri úplnom prerušení ruských dodávok klesol o 2,5 až 6,5 percenta. Druhou ekonomicky najohrozenejšou krajinou je Slovensko, naša ekonomika by klesla o 2,5 – 5,5 percenta (respektíve niečo pod 1 až 2,5 percenta pri integrácii LNG), nasledujú Česko a Taliansko.

Šetriť sa v Európe bude, aj povinne

Na stole európskych ministrov zostali ešte viaceré čiastkové zámery, ktoré sa dostanú na rokovanie opäť budúci týždeň. Európska komisia by mala najbližšie predstaviť opatrenia pre koordinovanú redukciu spotreby elektriny v celej EÚ  a povinné šetrenie. Viacero krajín – Bulharsko, Grécko, Maďarsko, Poľsko – však presadzuje dobrovoľné ciele.