Predvídať budúce trendy je takmer nemožné. Aj tie najväčšie svetové firmy, ktoré majú tisíce talentov a neobmedzené zdroje majú problém odhadnúť, akým technológiám bude patriť budúcnosť. Nedávnym príkladom je Meta, ktorá sa premenovala z Facebooku, aby stavila na technológiu metaverza – niečo, čo sa ukázalo ako stratový projekt.
Takýchto pokusov bolo desiatky. Stačí si spomenúť na snahu Windowsu o vstup na trh smartfónov alebo snahu Googlu vyvinúť okuliare s rozšírenou realitou. No najväčším paradoxom môže byť snaha Coca-Coly o nový Coke, ktorý v testoch chutil všetkým lepšie, ale nakoniec ho takmer nikto nechcel.
Keď sa takýchto chýb dopustia veľké firmy, dokážu svoje rozhodnutia pomerne rýchlo vziať späť, ak zistia, že ich plány nedosahujú stanovené parametre. Avšak snaha politikov prichádzať s víziami budúcnosti môže mať katastrofálne následky, pretože ich motivácie nie sú ekonomické. V prípade nedostatočného úspechu skôr zdvojnásobia svoje úsilie presadiť politické ciele.
Okrem emisných cieľov stanovených od stola je druhým najväčším problémom zelenej transformácie EÚ spoliehanie sa na zelený vodík. Ide o látku vyrábanú hydrolýzou vody za pomoci zelenej energie z veterných a slnečných zdrojov. V teórii je myšlienka jednoduchá a elegantná.
V realite však prichádza na rad ekonomika. Zelený vodík je zhruba štyrikrát drahší ako vodík vyrábaný z fosílnych palív, najmä zemného plynu. Dokonca aj ideálne miesta na svete – od veternej Patagónie po horúcu Namíbiu – majú problém vyrábať vodík, ktorý by bol aspoň čiastočne rentabilný.
Pôvodné nadšenie, keď firmy ohlásili až 1 600 projektov na jeho výrobu, začína vyprchávať. Bloomberg prišiel s informáciou, že veľká väčšina existujúcich projektov nemá ani jedného zákazníka. V regióne EMEA ide až o 88 percent projektov. A ak aj zákazníka majú, zmluvy sú nastavené tak, že zákazník môže kedykoľvek z nich vycúvať.
Veľká väčšina projektov výroby zeleného vodíka tak neuzrie svetlo sveta – rozhodne nie v blízkej budúcnosti. „Žiadny projektový developer pri zmysloch nezačne vyrábať vodík bez toho, aby mal kupca, a žiadny bankár pri zmysloch nepožičia peniaze developerovi bez primeranej dôvery, že niekto vodík kúpi,“ hovorí analytik BNEF Martin Tengler.
Jediný trh so zeleným vodíkom, ktorý funguje, zabezpečujú obrovské dotácie vlád, ako napríklad nemeckej. Tá alokovala na podporu zeleného vodíka 20 miliárd eur, aby dotovala jeho cenu s vierou, že vytvorí trh, ktorý zníži náklady na jeho produkciu. Zámerom nemeckej vlády je zabezpečiť si zdroj pre priemyselnú transformáciu v oblastiach, kde nie je elektrifikácia možná.
Brusel si do roku 2030 stanovil cieľ výroby 10 miliónov ton zeleného vodíka ročne a importu ďalších 10 miliónov ton. Už teraz je však zrejmé, že tieto ciele nedosiahne. Podobne ako pri nemeckej vláde by si to vyžadovalo značné dotácie, na ktoré nemá dostatočné prostriedky ani pokladnica EÚ, ani Berlína.
Politiku zeleného vodíka kritizoval aj Európsky dvor audítorov, keďže existujúce plány podľa neho nie sú založené na robustnej analýze, ale na politickej vôli. Dopyt podľa správy nedosiahne ani polovicu plánovaného objemu, keďže v roku 2022 pokrýval vodík iba dve percentá európskej energetickej spotreby, a aj to išlo primárne o jeho špinavšie podoby.
Pri výrobe, uskladnení a spaľovaní vodíka sa stráca 70 percent energie. Januárová metaštúdia 54 rôznych štúdií zistila, že vodík môže hrať v najlepšom prípade iba marginálnu rolu v energetickej transformácii, čo je spôsobené jeho nízkou efektivitou. Omnoho účinnejšie sú tepelné čerpadlá alebo lepšia izolácia.
Ak sa bude do vodíka investovať príliš veľa peňazí a jeho efektivita nebude rásť, dôjde k vytlačeniu investícií, ktoré by mohli byť omnoho užitočnejšie a efektívnejšie.
„Je to veľký hazard. Ak sa európski politici mýlia, svet riskuje, že zaistí desaťročia znečistenia fosílnymi palivami a prekročí ciele v oblasti znižovania emisií. V takom prípade by boli následky katastrofálne pre klimatické dopady,“ dodáva Bloomberg.
„Táto matematika stále nedáva zmysel,“ povedal Jean-Christophe Laloux, vedúci úverových a poradenských operácií v Európskej investičnej banke. „V súčasnosti neexistuje žiadny prípad, kedy by sme mohli vidieť model založený na zelenom vodíku, ktorý by bol nezávisle vyrábaný a distribuovaný ako energetická komodita“.
