Invázia Ruska na Ukrajinu zmenila mnoho vecí na východe Slovenska. Blokovanie vývozu ukrajinského obilia do sveta nákladnými loďami zvýraznila dôležitosť železničnej nákladnej prepravy a obrovský potenciál prekladísk. Jedným z nich je terminál Interport v správe skupiny CREAM pri Košiciach, prínos ktorého si všimli dokonca v Bruseli. Európska únia (EÚ) odsúhlasila dotáciu päťdesiat miliónov eur na jeho kompletnú modernizáciu.
Vojna zvýšila význam terminálu
Ekonomický potenciál Interportu sa ukázal pri snahe aspoň čiastočne nahradiť námornú prepravu ukrajinského obilia smerom na západ do európskych prístavov po koľaji. „Prevoz obilia by som nedémonizoval. Je to dôležité, Ukrajine to pomohlo,“ zdôrazňuje člen predstavenstva skupiny CREAM Martin Jarolím s tým, že železničná preprava lodnú prepravu nikdy nenahradí úplne.
Aj keď je podobných terminálov ako Interport v Poľsku, Maďarsku či Rumunsku viac, nie všetky sú na preklad a skladovanie obilia prispôsobené. Ako však upozorňuje odborník, hoci je košické prekladisko pri železnici pre prevoz obilia veľmi dôležité, jeho podstata je iná. „Obilie je iba novou súčasťou jeho poslania,“ dodáva M. Jarolím.
Prevádzkovatelia Interportu majú ambíciu urobiť z neho jedno z najdôležitejších východoeurópskych kontajnerových prekladísk. Je totiž koridorom smerom do baltských krajín i balkánskych štátov. Pritom dnes prepája Ukrajinu, a v budúcnosti prepojí aj ďalšie východné krajiny, so západnou Európou.
Prekladisko je vedľa železiarne U. S. Steel Košice. Ako pripomína M. Jarolím, v susedstve rastie závod na výrobu áut značky Volvo. „Na tú budú nadväzovať ďalší dodávatelia. Okrem toho sa tu rozširuje industriálna oblasť do obrích rozmerov.“
Prekládka z vlaku na vlak
Aby bol potenciál prekladiska naplno využitý, je nevyhnutné ho vrátane všetkej infraštruktúry modernizovať. Okrem toho treba myslieť na lepšie ubytovacie kapacity pre zamestnancov. Ako pripomína chief commercial officer spoločnosti Interport Servis Luboš Fronk, terminál je rozsiahly, rozprestiera sa na ploche 25 hektárov.
Má niekoľko párov širokorozchodných a európskych koľají vedľa seba. To umožňuje vykladať a nakladať niekoľko vlakov súčasne. Súčasťou areálu je aj veľká krytá hala s rozlohou vyše dvoch hektárov, pričom z jednej strany má širokú koľaj, z druhej úzku, európsku. Navyše ide o jediné prekladisko na Slovensku, ktoré môže obilie dočasne uskladniť. A okrem toho je to colný sklad.
„Priama prekládka z vlaku na vlak je efektívna, ale problémom je, že sa vlak z Ukrajiny stretne s vlakom z Európy tak, že jeden na druhého čaká niekoľko dní. Vznikajú tak obrovské straty na efektivite využitia vagónov, a teda na výške nájmu vlakovej súpravy. V tomto ohľade má Interport unikátne riešenie celého logistického procesu,“ dodáva expert.
Funkčný, ale zastaraný brownfield
Cez košický železničný terminál prejde ročne niekoľko desiatok tisíc ton oceľových plechov. Kontajnerov je zatiaľ zanedbateľné množstvo, počítame ich v stovkách. Čo sa týka prepravy olejnín, ročne sa vybaví 150-tisíc ton tejto komodity. „A ešte tisíce prečerpaných ton nerafinovaného oleja,“ dodáva L. Fronk.
Dnes je prekladisko skôr brownfield. Je funkčný, ale zastaraný. Počas dvoch rokov to však bude podľa M. Jarolíma supermoderný terminál s medzinárodným významom. Európsku dotáciu vo výške päťdesiat miliónov eur majú na modernizáciu intermodálnej prepravy, teda na technológie spojené s prekládkou z vlaku na vlak a z vlaku na autá.
Predstavuje to množstvo vecí. Najviditeľnejšie budú najnovšie priemyselné žeriavy. K tomu treba pripočítať nové koľajiská, kam sa zmestí niekoľko vlakov súčasne. Vzniknú nové silá ako súčasť technológie na prekládku poľnohospodárskych plodín a veľké skladové plochy na rôzny materiál, ale predovšetkým pre kontajnery. Postavené to bude na ročnú kapacitu 250-tisíc kontajnerov. Projekt má byť dokončený v roku 2026.
„Verím, že modernizácie sa dočká aj železničný koridor, pretože súčasný nestačí budúcim potrebám regiónu,“ konštatuje M. Jarolím. Od ukrajinskej hranice vedie do Košíc 88 kilometrov dlhá jednokoľajná širokorozchodná trať. „Tu sa má uvažovať o zlepšení infraštruktúry. Dve koľaje by boli nutnosťou,“ dodáva odborník. Platí to o to viac, že trasa bude od nasledujúceho roka slúžiť aj pre osobné vlaky z Kyjeva do Košíc.
Milióny eur na skladové priestory
Skupina CREAM má prekladisko Interport v správe. Do projektu jeho modernizácie však potečie oveľa viac peňazí, ako predstavuje európska dotácia. Spodná hranica investícií zo strany majiteľa začína na dvadsiatich miliónoch eur. Použité budú vlastné zdroje, ale aj bankové financovanie.
„Súčasné skladové plochy majú 20-tisíc štvorcových metrov, ale za financie vlastníka sa rozšíria na 150-tisíc štvorcových metrov,“ vysvetľuje M. Jarolím s tým, že prekladisko bude mať i funkciu takzvanej poslednej míle. Bude logistickým hubom na rozvoz tovaru a materiálu v obvode tridsať až päťdesiat kilometrov.
Majiteľ Interportu myslí aj na financovanie vybudovania novej haly, zázemia pre zamestnancov a klientov, veľkého parkoviska pre nákladné autá. „Počítačový systém s prvkami umelej inteligencie výrazne zvýši efektivitu i bezpečnosť všetkých úkonov. To všetko urobí z terminálu prekladisko najnovšej generácie,“ dodáva expert.
Pokiaľ ide o veľkokapacitné silá, v súčasnosti sa začala ich výstavba. Ich kapacita je desaťtisíc ton obilnín, čo predstavuje približne päť vlakových súprav. Budú k dispozícii od septembra 2024. „Bude slúžiť ako linka na rýchlu prekládku s možnosťou dočasného uskladnenia. Práca s nimi bude proti dnešku viac ako štvornásobne efektívnejšia. Vyjadrené v číslach – rýchlosť prekládky bude až 250 ton za hodinu,“ zdôrazňuje M. Jarolím.
Pohľad do nedávnej minulosti
História prekladiska z úzkej koľaje na širokorozchodnú sa začína v roku 1970. Vtedajší Sovietsky zväz v tom čase získal licenciu na výrobu automobilu Fiat 124 a zo závodu v ruskom Toliatti začali prúdiť do Európy licenčné Fiaty pod značkou Lada či VAZ 2101, s ľudovým názvom Žiguli.
Terminál vlastnil štátny podnik Mototechna. Pretože išlo o veľké množstvo vozidiel, ktoré bolo potrebné preložiť zo širokej na úzku koľaj, ale tiež dočasne uskladniť, bolo treba postaviť terminál na veľkej rozlohe. Z tých čias pochádza veľká krytá hala, kde sa dočasne uskladňovali náhradné diely.
„Bez preháňania možno povedať, že každá skrutka na auto prešla vtedajším terminálom. Hoci vozidlá Žiguli patrili medzi drahšie autá, napriek tomu bol o túto licenčnú podobu Fiata veľký záujem. Ešte v roku 1988 záujemcovia čakali na toto vozidlo v poradovníku viac ako rok a pol,“ hovorí L. Fronk.
Terminál využívali aj vtedajšie košické Východoslovenské železiarne (VSŽ Košice), ktoré stoja v jeho tesnej blízkosti. Z tých čias je portálový žeriav s nosnosťou do 23 ton, ktorý vie manipulovať s ťažkými telesami. Prekladala sa tu aj železná ruda.
V roku 1990 automobilový sa záujem o autá z východu skončil. Zmenil sa režim a ľudia chceli radšej ojazdené autá zo západnej Európy. Terminál bol ešte roky zaujímavý pre VSŽ Košice, no od 90. rokov prekladisko postupne chátralo. „Investície do neho boli minimálne, rozhodne nie rozvojového typu,“ vysvetľuje L. Fronk.
Výnimkou bolo obdobie 2004 až 2014. Pobočka nemeckého Volkswagenu vyrábala pri Bratislave vozidlo Touareg. Vyrobené autá sa na vlakovej súprave prepravovali do Interportu, kde robotníci vo veľkej hale rozobrali každé auto na niekoľko častí. Tie potom dali do debien, v ktorých prešli do ruskej Kalugy.
„Tu rozobraté autá poskladali naspäť do pôvodného stavu. Autá teda boli formálne vyrábané z dielov v Rusku, čo predstavovalo úplne iné clo. Takto to fungovalo až do ruskej anexie Krymu v roku 2014. So sankciami pre Rusko zanikla aj táto podarená výroba Touaregov v ruskej Kaluge.“
Nová priemyselná zóna v Košiciach
Nové príležitosti vrátane pracovných miest prinesie pre okolie Košíc okrem modernizácie prekladiska ďalší projekt. Firma Interport Partners Group založila spolu s Košickým krajom spoločnosť Glip Košice. Tú vlastní zo 60 percent samospráva. Podnik chce kúpiť pozemky s rozlohou 650 hektárov a vybudovať v susedstve Interportu veľkú priemyselnú zónu.
„Máme spracované štúdie, majetkoprávne mapy, predbežné rozpočty. Priemyselná zóna by zahŕňala výrobu, logistiku. Myslíme aj na vzdelávanie. Pomôcť by mohol aj štát. Myšlienka na novú priemyselnú zónu nadregionálneho významu pri Interporte začne mať zmysel, až keď bude zóna súčasťou Katalógu priemyselných zón na úrovni vlády,“ dodáva M. Jarolím.
Ďalšie dôležité správy
