Mnohé krajiny uprednostnili v čase šíriacej sa nákazy koronavírusu záchranu zdravia a životov. Nariadili preto obmedzenie pohybu ľudí aj niektorých každodenných činností, zrušenie hromadných podujatí, následkom bolo zastavenie aktivít  firiem, mnoho sektorov ekonomiky bola ochromených.

Niekoľko mesiacov od vypuknutia pandémie silnejú hlasy, že takéto opatrenia sú príliš bolestivým a ekonomicky nákladným nástrojom. Pomáhajú totiž poslať svetovú ekonomiku do najhlbšieho prepadu od čias Veľkej hospodárskej krízy.

Dosiaľ sa hovorí o strate 400 miliónov pracovných miest na celom svete, z toho 13 miliónov v USA. Medzinárodný menový fond odhaduje, že globálna produkcia v tomto roku poklesne o 5 percent, čo je oveľa horšie ako v období finančnej krízy z roku 2008.

Vrchol katastrofy

„Sme na vrchole hospodárskej katastrofy,“ citovali noviny The Wall Street Journal Jamesa Stocka, ekonóma z Harvardskej univerzity, ktorý spolu s epidemiológom Michaelom Minom a ďalšími kolegami modeluje, ako zabrániť prudkému nárastu úmrtí bez veľkých zásahov do ekonomiky. „Môžeme sa vyhnúť najhoršej katastrofe tým, že budeme disciplinovaní,“ uviedol J. Stock.

Aktuálne čísla, ktoré pandémia koronavírusu zanechala celkovo vo svete, sú však alarmujúce. Od konca decembra 2019 choroba usmrtila najmenej 813 733 ľudí. Celkovo bolo zaznamenaných 23 miliónov prípadov infekcie. Z nich 15 miliónov je považovaných  za vyliečených. To sú ale údaje získané od úradov jednotlivých štátov a od Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), možno ich brať len ako časť skutočného počtu nakazených, keďže väčšinou testy podstupujú ľudia s príznakmi alebo vážne prípady.

Krajiny mali vlastné postupy

Niektorým krajinám sa podarilo potlačiť šírenie koronavírusu prostredníctvom zablokovania ekonomiky. Napríklad v Číne pomocou rozsiahlych karanténnych metód a dozoru úradov, ktoré v západných demokraciách nemali obdobu.

Odstrašujúcim príkladom v Európe boli nemocnice v Taliansku, ktoré praskali vo švíkoch pod náporom nakazených a umierajúcich pacientov. Vlády mnohých európskych krajín sa tak rozhodli pre cestu blokád, vrátane Slovenska. Výnimkou bol počiatočný benevolentnejší prístup Veľkej Británie.

Tím expertov z londýnskej Imperial College následne vypočítal, že v prípade absencie sociálneho odstupu by sa nakazilo 81 percent obyvateľstva, zatiaľ čo 510-tisíc ľudí v Británii by čakala smrť. V USA by to bolo 2,2 milióna.

Americký prezident Donald Trump dúfal, že krajina nad vírusom rýchlo zvíťazí, no nestalo sa tak. Zároveň jasne vyhlasoval, že prioritou je ekonomika: „Dlhodobé blokovanie spojené s nútenou hospodárskou recesiou by spôsobilo obrovské a rozsiahle poplatky za verejné zdravie,“ uviedol.

Švédsko si šlo po svojom

Osobitým prípadom je Švédsko, ktorého predstavitelia blokádu ekonomiky nepovažovali za správne riešenie. Zásadné obmedzenia pohybu ľudí tam nenastali, krajina nezavrela svoje hranice. Tamojší hlavný epidemiológ Andres Tegnell tvrdil, že zákaz pohybu v radikálnom rozsahu môže spôsobiť ďalšie problémy vrátane zvýšeného rizika domáceho násilia, osamelosti a hromadnej nezamestnanosti. „Keďže pracujeme so širokým spektrom otázok verejného zdravia, je prirodzené brať tieto aspekty do úvahy,“ povedal.

Švédsko však malo v strede leta jednu z najvyšších mier úmrtí na svete na Covid-19, dokonca relatívne väčšiu ako USA. Podľa údajov univerzity Johnsa Hopkinsa zaznamenali 50,7 obetí na 100-tisíc obyvateľov. Spojené štáty mali 37,1 fatálnych prípadov; horšie na tom bola Veľká Británia s mierou 64,7 mŕtvych na 100-tisíc ľudí, nasledovaná Talianskom s 57,4 obetí.

Protinožci dlho odolávali

Nový Zéland prijal tie najprísnejšie opatrenia na dva mesiace. Krajina, relatívne malá a geograficky izolovaná, sa úplne uzavrela, no ani to nepomohlo. Po 102 dňoch sa objavil nový prípad infikovaného človeka.

Odborníci tvrdia, že uzavretie novozélandskej ekonomiky spôsobí veľké hospodárske škody. Predpokladá sa, že ich rozsah bude známy v septembri. Faktom je, že najväčším exportným sektorom Nového Zélandu je turizmus, ktorý blokádami všade na svete trpí najviac.

Dôraz na zdravie, no aj podniky

Epidemiológ Michael Mina z Harvardu uviedol, že Spojené štáty sa na začiatku mohli rozhodnúť uprednostniť hospodárstvo, ako to urobilo Švédsko, a tolerovať úmrtia, alebo sa mohli rozhodnúť úplne uprednostniť zdravie tým, že krajina zostane uzamknutá. No väčšia časť USA to neurobila.

Mark Ghaly, tajomník agentúry pre zdravotníctvo a sociálne služby štátu Kalifornia, zdôraznil, že dôležitý je okrem dopadov na ekonomiku aj vplyv na situáciu v rodinách a duševné zdravie. Povedal: „Keď vidíte, že čísla nezamestnanosti stúpajú do výšin, podniky boli zatvorené týždne a mnohé znova ani neotvorili, musíte to vziať do úvahy.“   

Spojené nádoby

Otázkou zostáva, do akej miery môžu ekonomické obmedzenia naozaj zastaviť šírenie nákazy. Podľa štúdie ekonómov Austana Goolsbeeho a Chada Syversona z Univerzity v Chicagu vládne zásahy spôsobujú iba 12-percentný pokles mobility Američanov. Iný tím vedený ekonómami Kosali Simonom na univerzite v Indiane a Bruceom Weinbergom v Ohiu tvrdí, že predstavujú 60-percentnú stratu zamestnanosti.

Mnoho epidemiológov a ekonómov však kvôli úzkemu prepojeniu medzi pandémiou a hospodárskou činnosťou uvádza, že hospodárstvo sa nemôže zotaviť, kým je vírus mimo kontroly.

„Vírus určí, kedy sa môžeme znovu bezpečne otvoriť,“ uviedol Anthony Fauci, riaditeľ amerického Národného ústavu alergických a infekčných chorôb a člen expertnej skupiny Bieleho domu.