Benzín je a bude najdrahší na Slovensku. Podobné zdražovanie vyhnalo Francúzov do ulíc

Zvýšenie dane z pridanej hodnoty z 20 na 23 percent je súčasťou vládneho balíka opatrení na ozdravenie verejných financií. Pre zvýšenie daňovej sadzby na budúci rok stúpnu ceny benzínu aj nafty. Vyššie zdanenie spotreby sa považuje za menej škodlivé pre ekonomiku než priame zdanenie príjmov, pričom môže mať pozitívny vplyv na životné prostredie, keďže znižuje spotrebu fosílnych palív.

Drahý je najmä benzín

„Ak budú palivá výrazne drahšie oproti susedným štátom, môžu ľudia častejšie nakupovať v blízkom zahraničí, čo by sa mohlo odraziť na nižšom výbere domácich príjmov,“ upozorňuje Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA). V poslednom septembrovom týždni bola priemerná cena benzínu na Slovensku 1,48 eura za liter, čo bola najvyššia cena v porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky a Rakúskom. Najlacnejší benzín bol v Poľsku, kde sa tankovalo za 1,39 eura za liter. Nafta na Slovensku stála 1,40 eura za liter, pričom najlacnejšia bola v Česku (1,34 €/l) a najdrahšia v Maďarsku (1,48 €/l).

„Ak by už dnes platila plánovaná sadzba DPH 23 percent, cena benzínu na Slovensku vzrastie o 0,04 eura za liter oproti Rakúsku a o 0,12 eura za liter oproti Poľsku,“ konštatuje ISA. Natankovaním plnej 65-litrovej nádrže v Rakúsku ušetríte 2,4 eura a v Poľsku až 7,2 eura. Pri nafte bude rozdiel menej výrazný, aj po zavedení 23-percentnej sadzby DPH – liter nafty zdražie o 0,04 eura v porovnaní s Českou republikou a o 0,10 eura v porovnaní s Poľskom, pričom cena zostane o 0,04 eura nižšia než v Rakúsku a o 0,05 eura nižšia než v Maďarsku.

Na severe Slovenska je veľmi pravdepodobné, že ľudia využijú možnosť nakupovať lacnejšie palivo aj potraviny v Poľsku. Napríklad, maslo tam možno kúpiť v akcii za 87 centov. Na Slovensku, aj keď bola cena počas akcie v jednom reťazci oveľa vyššia – až 2,89 eura, maslo bolo takmer okamžite vypredané.

Napätie a hnutie žltých viest

Palivová turistika môže vyvolať pocit sociálnej nerovnosti. Obyvatelia, ktorí žijú blízko hraníc, môžu ľahko využívať lacnejšie ceny v zahraničí, zatiaľ čo tí vo vnútrozemí túto výhodu nemajú. To môže vytvárať nespravodlivé rozdiely v nákladoch na život, čo zvyšuje tlak na vládu, aby prijímala kompenzačné opatrenia. Ak sa tak nestane, nespokojnosť väčšiny obyvateľstva môže vyústiť do masových protestov.