Na opravu tratí často idú milióny eur a nakoniec sa zníži ich kapacita. Je tu chaos

Nákladná železničná doprava na Slovensku volá po stabilnejšom rámci spoplatňovania za použitie koľají. Prezident Asociácie železničných dopravcov Slovenska (AROS) Ján Biznár a výkonný riaditeľ AROS Patrik Benka v rozhovore pre TREND upozornili na problémy, keď ani v polovici decembra neboli jasné podmienky prepravy v novom roku. Ako vyzerá plánovanie nákladnej dopravy na rok 2023 a v čom by mala pomôcť liberalizácia trhu s cenami elektriny?

Celý videorozhovor si môžete pozrieť pod článkom.

Na jar ste upozornili na problémy nákladnej železničnej dopravy na Slovensku. Čo sa odvtedy zmenilo?

P. Benka: Na začiatku mája sme urobili takzvanú akciu húkacích rušňov, do ktorej sa zapojilo deväť rušňov členov našej asociácie. Vlak vyrazil z bratislavskej Petržalky a prešiel cez rôzne bratislavské stanice až na Hlavnú stanicu. Trúbením počas jazdy sme chceli upozorniť na to, že sa u nás na Slovensku nerieši problematika nákladnej železničnej dopravy. Jedným z našich cieľov bolo vytvorenie medzirezortnej pracovnej skupiny, čo sa aj podarilo zrealizovať začiatkom leta. Jej hlavnou náplňou je riešenie dopravnej politiky štátu, ktorá na Slovensku dlhodobo chýba. Takisto má za cieľ riešiť ignorovanie železničnej nákladnej dopravy ako ekologického druhu a v princípe aj chýbajúcu koncepciu železničnej dopravy.

Pracovná skupina vznikla z našej iniciatívy, keď sme si vyžiadali stretnutie komisie železničnej dopravy pri Hospodárskom výbore NRSR, na ktorom sme predniesli naše požiadavky. Keďže tu všetko dlho trvá, stretli sme sa zatiaľ len raz. Čakáme, že skupina v novom roku 2023 začne už aj reálne pracovať.

Čo by sa malo zmeniť, aby sa viac tovarov z ciest presunulo práve na železnice?

J. Biznár: Približne až okolo osemdesiat percent dopravy je na cestách a asi dvadsať percent na železniciach. Európska únia a Slovensko sa zaviazali k tomu, že presunú tridsať percent dopravy nad 300 kilometrov z ciest na železnice, respektíve na ekologickejší model dopravy. To sú plány do roku 2030, no na Slovensku nie je ani len nastavený trend, ako to urobiť. Nikde v Európe však nevidíme, že by sa podiel železničnej dopravy blížil k spomínaným tridsiatim percentám.

Aké druhy tovarov sa v súčasnosti najviac prepravujú železnicami na Slovensku?

J. Biznár: V princípe vlakmi jazdia tovary, ktoré sa dajú sústrediť do hromadných tokov, čiže veľké objemy tovarov. Môže to byť napríklad obilie z Ukrajiny, oceliarsky priemysel a s ním súvisiace vstupy alebo výstupy, automotive, zásobovanie, ale aj export hotových automobilov, pohonné látky. To, čo sa dá prepraviť vo veľkých množstvách, je pre železnice zaujímavé.

Naším cieľom je spolupracovať s cestnou dopravou. To je možné pri preprave rôznych tovarov. Napríklad pri chladničkách, keď je výrobca vo Francúzsku, tak z výrobného závodu v kontajneri dovezie tovar na terminál, 1500 kilometrov prejde v nákladnom vlaku a zvyšných 150 kilometrov pôjde kamiónom − to je cesta, akou sa môžu tovary ako chladničky alebo napríklad aj ovocie dostať opäť na železnice.

Požadujete vytvoriť liberalizáciu trhu s elektrinou. Aké sú vaše návrhy?

P. Benka: Návrh je taký, aby si každý železničný dopravca dokázal elektrinu zaobstarať sám.