Chrániť zvieratá, podporiť ekológiu, ale zrušiť včelárstvo. Poslanci hnutia OĽaNO prekvapujú jedným legislatívnym návrhom za druhým.
Najnovšie skupina okolo Moniky Kozelovej a Martina Fecka pracujú na príprave zákona o ochrane zvierat. Zdá sa, že viac ako vysoké ceny potravín, slabá sebestačnosť Slovenska a vysoká inflácia, ich trápi, čo väčšinu ľudí mimo parlamentných lavíc nie. Tentokrát majú v hľadáčiku včelárov.
Návrh poslanci potvrdili
Návrhom, ktorý chcú upraviť následne do legislatívnej podoby, sledujú jasný účel – stanoviť pravidlá pre spolužitie ľudí so zvieratami. Štát chce opäť všetko regulovať a kontrolovať napriek tomu, že to roky fungovalo bez takýchto zásahov politikov.
„Zákon by mal nastaviť jasné vzťahy v chove, rozmnožovaní, zaobchádzaní so zvieratami, prevoze živých zvierat až po humánne usmrtenie a zaobchádzanie s tými uhynutými. A to s ohľadom na fakt, že zviera nie je vec, ale cítiaca bytosť s nervovou sústavou, takže cíti bolesť, radosť a smútok,“ priblížila poslankyňa Národnej rady SR M. Kozelová 13. januára pre agentúru TASR v reakcii na svoj návrh.
Dodala, že zatiaľ pracujú na dvoch častiach zákona týkajúcich sa prepravy zvierat a včiel. Týmto argumentom však nepresvedčila tisíce včelárov po celom Slovensku, ktorí rozumejú svojej práci a nepresvedčila dokonca ani potravinárov.
Hnutie OĽANO túto novinku potvrdilo na svojej sociálnej sieti. Nezdieľajú však argumenty včelárov a zvyšnej odbornej obce. O zámeroch píše len vo virtálnom priestore. „Pripravujeme opatrenia na ochranu včely medonosnej na Slovensku. Tieto opeľovače sú ohrozené neprimeranými zásahmi človeka do prírody i prevládajúcim intenzívnym poľnohospodárstvom, klimatickými zmenami,“ spresnilo hnutie na sociálnej sieti. Chcú tak vraj zamedziť prevčeleniu územia, kritériom musí byť kvalita života včiel, nepotláčenie ich prirodzenosti a dostatok kvalitnej pastvy.
Redukovať počet včelstiev
Súčasťou zatiaľ len teoretického návrhu poslancov má byť predbežne aj obmedzenie chovu včelstiev na kilometer štvorcový (km2). Podľa zdrojov TRENDU sa uvažuje o tom, že bol počet včelstiev regulovaný na maximálne dve včelstvá na km2.
Pri rozlohe Slovenska 49 000 km2 by to znamenalo pokles včelstiev až o 72 percent, z 350 000 na 98 000 včelstiev. Počet včelárov by sa tak rapídne znížil z aktuálnych približne 22 000 len na niekoľko tisíc, či dokonca ešte menej.
Drastické obmedzenie včelárstva v rámci zákona o ochrane zvierat spôsobí historický nedostatok medu pre slovenských spotrebiteľov a zvýši dovoz nekvalitného, sfalšovaného medu na Slovensko.
Ak by poslanecký návrh v takomto znení prešiel, poškodí tiež opeľovaciu činnosť včiel a tým poľnohospodársku i záhradkársku produkciu v celej krajine, avizoval Slovenský zväz včelárov (SZV) s tým, že je to absolútne nekompetentné. Zväz združuje takmer 15 500 členov s viac ako 255 000 včelstvami po celom Slovensku a pozostáva zo 159 základných organizácií a kolektívnych členov.
Ako pre TREND hovorí Jaroslav Gasper, tajomník Asociácie včelárov Slovenska (AVS), ktorá má 21 900 členov, obmedzenie plochy pre včely sa logicky nedá nastaviť tak, ako napríklad pri iných hospodárskych zvieratách.
„Podľa našich informácií, súčasní včelári by mohli pokračovať v aktivitách, len noví záujemci by včelárstvo mohli vykonávať len s obmedzeniami. Dostanú sa do obrovských problémov. Dôležitejšie by bolo vytvoriť im dobré podmienky na chov, materiálne i priestorové, podporiť ich kvalitnými vedomosťami a skúsenosťami,“ dodáva J. Gasper.
Výroba medu výrazne klesne
Ročná produkcia medu slovenských včelárov sa pritom v súčasnosti pohybuje na úrovni 5,5 milióna kilogramov ročne. Závisí to od počasia, zdravotného stavu včelstiev, ale aj od ďalších faktov, ktoré včelári neovplyvnia.
Návrh poslancov OĽaNO by spôsobil zníženie produkcie na 1,6 milióna kg ročne a sebestačnosť Slovenska vo výrobe medu by klesla na historicky najnižšiu úroveň, len 17 až 20 percent. Už v súčasnosti sa pritom pohybuje na úrovni 60 až 70 percent spotreby obyvateľstva. Podľa posledného prieskumu Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) je potravinová sebestačnosť len na úrovni 40 percent.
„Výroba medu by po schválení takéhoto návrhu na Slovensku klesla tak výrazne, že štatisticky by sa na každého obyvateľa Slovenska ušlo len štvrť kilogramu kvalitného slovenského medu. Musel by sa vykrývať dovozom podradných, lacných a často falšovaných medov zo zahraničia.
Práve slovenský med pritom patrí svojou kvalitou a antimikrobiálnymi vlastnosťami medzi najlepšie na svete. Nerozumieme preto, o čo poslancom ide,“ povedal Milan Rusnák, predseda SZV.
Splniť plán, aj napriek absurditám
Zaujímavé je pozrieť sa na to, prečo vlastne poslanci pristupujú k takémuto návrhu a čo im vadí na súčasnom stave. Včelári totiž takéto kroky neiniciovali.
„Myslíme si, že to vychádza z programového vyhlásenia vlády, kam sa dostalo zabezpečenie ochrany včely medonosnej. Tá však nemôže byť chránená v zmysle legislatívy rezortu životného prostredia, nakoľko ide o hospodárske zviera, ktoré by sme tým pádom nemohli chovať,“ hovorí pre TREND Milan Rusnák, predseda SZV.
Teda zrejme poslanci chcú silou mocou dostať včelu medonosnú do nejakého zákona, aby si nejakým spôsobom „odfajkli“ plnenie plánu. „Inú logiku v tom nevidíme, pretože paradoxne všade inde v EÚ, aj vo svete, sa pre včelárov vytvárajú čo najpriaznivejšie podmienky.
Teda, aby sa zvyšoval počet včelstiev, zabezpečovali výsadbu nektárodajných rastlín, dostatočné opelenie poľnohospodárskych plodín a biodiverzity. Akurát u nás je výrazná nelogická snaha chov včiel obmedzovať,“ neskrýva M. Rusnák svoje rozhorčenie.
Limitovanie počtu včiel na kilometer štvorcový na dve včelstvá (0,02 včelstva na hektár) ničomu nepomôže. Väčšina poľnohospodárskych kultúr je závislých na opeľovačoch (repka olejná, slnečnica, lucerna, ďatelina, facélia, i ovocné stromy) si vyžaduje prisunutie aspoň 6 až 8 včelstiev na hektár. Navrhovatelia zákona úplne podľa SZV popierajú potreby pestovateľov a poľnohospodárskej praxe, čím ohrozujú produkciu a úrodu.
Včelárov sa okamžite zastala aj SPPK, menej včelstiev by totiž predstavovalo menej kvalitného slovenského medu a produktov z neho. Na druhej strane by bolo možné očakávať intenzívnejší import medu s nižšou kvalitou a rôznymi prímesami.
„V čase, keď si sami spotrebitelia volia trend zdravšieho stravovania a prístupu k bezpečným potravinám, kam slovenský med svojim zložením a kvalitou bezpochyby patrí, máme obmedzovať chov včelstiev? Znie to absurdne, a preto budeme žiadať vysvetlenie. Našim cieľom má byť podpora slovenského včelárstva, jeho rozvoj, a nie opak,“ poznamenal predseda SPPK Emil Macho.
Zákony od stola, bez ohľadov na prax
Nelogických návrhov v legislatívnom návrhu je však ďaleko viac. Napríklad okrem drastického zníženia chovu včiel poslanci OĽaNO navrhujú aj zákaz prepravy včiel, takzvaného kočovania, zákaz šľachtenia včiel a zákaz inseminácie, čiže kontrolovaného oplodňovania včelích matiek s dôrazom na kvalitu genetiky.
„Títo poslanci, ktorí nemajú ani potuchy o včelárstve, pripravujú návrh zákona od stola, so zahraničnými poradcami. Odbornú slovenskú verejnosť neoslovili, ani neprizvali. Do 8. februára nám pritom nevysvetlili, čo ich k takýmto krokom, ohrozujúcich slovenských spotrebiteľov a slovenských včelárov, vedie. Takéto drastické legislatívne opatrenia obmedzujúce chov a prepravu včiel neexistujú nikde v EÚ, ani vo svete,“ zdôraznil M. Rusnák.
Je toho mnoho, čomu by sa mohli poslanci radšej venovať, veľké rezervy majú práve vo vlastných radoch. V súčasnosti sťažuje prácu včelárov najviac byrokratické zaťaženie, zasielanie dokumentov v papierovej podobe na Pôdohospodársku platobnú agentúru (PPA) a do systému CEHZ (Centrálna evidencia hospodárskych zvierat).
V poľnohospodárskej výrobe je to vysievanie monokultúr, intenzívne poľnohospodárstvo s mimoriadne jedovatými prípravkami, dovoz lacných ázijských medov cez Ukrajinu a Moldavsko. Tu však problémy praxe nekončia.
Vysoká inflácia na Slovensku podľa slov predsedu SZV M. Rusnáka zdražila predaj a výrobu úľov o 20 percent, cena nerezového náradia a strojov sa v priebehu roka zvýšila o 35 percent. Sklenené facety, do ktorých sa plní slovenský med, vzrástli o 10 percent. Ostatné ceny, napríklad liekov a krmiva, budú ešte len sezónne dobiehať, ale aj tu je avizované navyšovanie cien o 10 až 15 percent.
Trh čaká veľká katastrofa
Reálne dopady takýchto vládnych iniciatív by boli pre včelársky sektor doslova katastrofou. Včelárstvo je odvetvím, ktoré je na Slovensku založené najmä na drobných chovateľoch, obhospodarujúcich do 18 včelstiev. Ich podiel na trhu predstavuje podľa SZV až 95 percent. Ročne vyprodukujú spolu s niekoľkými desiatkami veľkoproducentov zhruba 5 až 6 tisíc ton medu ročne.
„Lenže za ich produkciou netreba vidieť len samotný med. Včely sú totiž producentami aj iných dôležitých produktov, významných pre farmaceutický, kozmetický a chemický priemysel. Obmedzenie včelárenia by sa preto výrazne dotklo aj týchto produktov a zvýšila by sa závislosť Slovenska na ich dovoze zo zahraničia,“ dodáva M. Rusnák.
Paradoxne, v okolitých krajinách využívajú podporné programy pre rozvoj včelárstva, ktorý je z 50 percent financovaný z prostriedkov EÚ. Berú ho ako kultúrne dedičstvo, produktu cestovného ruchu a udržania zamestnanosti na vidieku.
Trendom posledných rokov sú nákupy z dvora, pričom spotrebitelia vyhľadávajú kvalitný slovenský med z lokálnych zdrojov a sú ochotní zaň aj zaplatiť. Rozdiely sú podľa J. Gaspera prejavujú aj v cenách. Napríklad v Bratislave možno kúpiť kilogram medu za zhruba 15 eur, na východe vyjde približne na 5 až 6 eur.
„Ceny medu pôjdu po novom nahor, narástli aj ceny vstupov. Na trhu je už ale mnoho špekulantov, ktorí rôzne nekvalitné zmesi označujú za „poctivý med“ a predávajú ich či už za zníženú, alebo dokonca za normálnu cenu,“ spresňuje tajomník AVS. Vláda takto vlastne svojím poslaneckým návrhom podporuje zahraničnú produkciu na úkor tej domácej.
Ďalšie dôležité správy
