Vymenovanie Elona Muska a Viveka Ramaswamyho na čelo Oddelenia pre efektívnosť vlády (DOGE) podnietilo k ambicióznym cieľom. Ich snaha znížiť federálne výdavky možno až o dva bilióny dolárov ročne však narazí na mnohé politické a ekonomické limity, ktoré môžu reformy výrazne skomplikovať.
V novembri Donald Trump oznámil, že E. Musk, generálny riaditeľ Tesly a SpaceX, a V. Ramaswamy, bývalý republikánsky kandidát na prezidenta, budú poverení vedením novovytvoreného vládneho úradu, ktorý má radikálne osekávať náklady štátu. Hoci je nový úrad symbolicky aj skratkou pre pochybnú kryptomenu Dogecoin, ktorú E. Musk podporoval, očakávania od jeho činnosti sú reálne.
Akcie, ktoré môžu profitovať z víťazstva Harrisovej alebo Trumpa
Cieľom je znížiť federálny rozpočet o zhruba 30 percent, čo predstavuje obrovský zásah do súčasného fungovania verejných financií a vládnych agentúr. Egocentrické duo Trump-Musk identifikovali niekoľko vládnych agentúr na potenciálne zrušenie alebo reorganizáciu, medzi ktorí patria Komisia pre cenné papiere a burzy, ministerstvo školstva či Agentúra na ochranu životného prostredia.
Výzva vládnych reforiem
Šéf Tesly, známy svojimi inovatívnymi projektmi aj radikálnymi a nekonvenčnými nápadmi a rozhodnutiami, stojí pred úplne novou úlohou. Vo verejnej správe, ktorá je ovládaná byrokraciou, politickými záujmami a legislatívnymi limitmi, je implementácia zmien ďaleko náročnejšia než v súkromnom sektore.
Napríklad, jeho pôsobenie v spoločnosti X ukázalo, že je ochotný pristúpiť k tvrdým opatreniam – počas dvoch rokov znížil počet zamestnancov o 80 percent, čím zlepšil peňažný tok spoločnosti. Na druhej strane sa hodnota X prepadla z pôvodných 44 miliárd dolárov na 9,4 miliardy dolárov, čo spochybňuje udržateľnosť jeho stratégie.
Tieto kroky naznačujú, že E. Musk dokáže rýchlo presadzovať nepopulárne opatrenia, no otázkou zostáva, či podobný prístup môže fungovať aj vo vládnych štruktúrach.
Francis Maude, bývalý britský minister, ktorý úspešne znížil náklady britskej vlády o 75 miliárd dolárov počas fiškálnej krízy, upozorňuje, že verejná správa sa líši v dynamike, politickej citlivosti a absencii motivačných stimulov.
„Reorganizácia vlády je ako pokus presunúť tanker na otvorenom mori – trvá to dlho a každý pohyb je sledovaný verejnosťou,“ varuje F. Maude. „So zakorenenou byrokraciou je to naozaj, naozaj ťažké,“ dodáva. „Nie je to to isté, ako znižovať náklady v podniku. Absentuje ochota veci meniť k lepšiemu“.
Ekonomické limity ambicióznych plánov
Podstatným problémom Muskovej a Ramaswamyho vízie je štruktúra federálnych výdavkov. Z celkového rozpočtu USA vo výške 6,1 bilióna dolárov je iba 1,7 bilióna určených na diskrečné výdavky, ktoré vláda môže priamo ovplyvniť.
Zvyšok tvoria povinné výdavky, ako sú sociálne programy a obsluha dlhu, ktoré rastú alarmujúcim tempom. Úrokové platby už teraz dosahujú 1,2 bilióna dolárov ročne, pričom rastúce sadzby môžu túto sumu ešte zvýšiť.
Stephanie Pomboyová, zakladateľka MacroMavens, upozorňuje, že zníženie výdavkov o dva bilióny dolárov ročne by vyžadovalo zásadné zásahy do povinných programov. „Realita je taká, že priestor na škrty je obmedzený a akékoľvek zníženie bude bolestivé,“ uviedla.
Navyše, škrty v agentúrach, ako je ministerstvo školstva či Agentúra na ochranu životného prostredia, vyvolávajú obavy podnikateľov a verejnosti. Napríklad poisťovne varujú, že zníženie počtu zamestnancov v Úrade sociálneho zabezpečenia môže spôsobiť oneskorenia pri spracovaní invalidných dôchodkov, čo by znamenalo vyššie náklady na dlhodobú práceneschopnosť.
Inovácie ako cesta k úsporám
E. Musk a V. Ramaswamy vidia potenciálne riešenie vo využití moderných technológií, najmä umelej inteligencie. Analýza spoločnosti Macquarie odhaduje, že automatizácia rutinných administratívnych úloh by mohla zvýšiť produktivitu verejnej správy o 519 miliárd dolárov ročne, čo by počas desiatich rokov prinieslo úspory až 5,2 bilióna dolárov. Umelá inteligencia by zároveň mohla pomôcť odhaľovať daňové úniky a efektívnejšie prideľovať daňové kontroly, čím by do federálneho rozpočtu pribudlo ďalších 4,8 bilióna dolárov.
Zaujímavým zdrojom príjmov by mohli byť aj clá. Clá vo výške 10 až 20 percent, preferované Trumpovou administratívou, by počas desiatich rokov priniesli dva až 3,3 bilióna dolárov. Tento krok však nesie riziko hospodárskeho oslabenia, keďže odvetné opatrenia obchodných partnerov by mohli znížiť ekonomickú aktivitu a poškodiť medzinárodný obchod.
Problém dlhodobej udržateľnosti
Aj keby DOGE dosiahol úspech v znižovaní byrokracie a implementácii technologických riešení, celkový vplyv na deficit by bol limitovaný. Deficit USA, ktorý momentálne dosahuje 6,5 percenta HDP, môže ďalej narastať, ak sa nepodarí zmeniť základnú štruktúru výdavkov.
Olivier Blanchard, bývalý hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu, upozorňuje, že ďalšia fiškálna expanzia pri plnej zamestnanosti by mohla spôsobiť nárast inflácie a prinútiť Federálny rezervný systém zvýšiť úrokové sadzby.
Podobné reformy realizované v Spojenom kráľovstve sa po odchode ich hlavných architektov utlmili, a značná časť úspor sa vytratila. F. Maude zdôrazňuje, že „zníženie vládnych nákladov je neustály boj proti prirodzenému rastu výdavkov“.
E. Musk s jeho tímom čelia nesmierne náročnej úlohe – preniesť dynamiku súkromného sektora do prostredia federálnej vlády. Hoci ich vízie sú ambiciózne, ich realizácia bude závisieť od schopnosti prekonať politické, ekonomické a spoločenské prekážky.
Ak DOGE dokáže priniesť udržateľné zmeny a premeniť inovatívne nápady na konkrétne výsledky, môže sa stať inšpiratívnym modelom pre ďalšie krajiny. V opačnom prípade ostane táto iniciatíva len ďalším pokusom o reformu, ktorý stroskotal na realite verejnej správy. Muskove schopnosti a vôľa robiť nepopulárne rozhodnutia budú kľúčové. Budúcnosť ukáže, či jeho prístup dokáže prekonať limity byrokracie a ekonomickej štruktúry vlády USA.
