Ako zatočiť s vysokou infláciou? Vypáliť centrálnu banku. Argentína vykročila smerom k anarchii

Obdobie povojnového politického pokoja sa dávno skončilo. Bolo to pred takmer 16. rokmi, keď 9. augusta 2007 najväčšia francúzska banka BNP Paribas ohlásila, že nedokáže oceniť hodnotu svojich peňažných fondov naviazaných na americké hypotéky. Týmto vyhlásením sa zlomil eurodolárový trh a o rok neskôr priniesol globálnu finančnú krízu.

Následky tam neostali. Odvtedy sa svet potĺka z jednej krízy dolárovej likvidity do druhej, nezávisle od toho, čo centrálne banky robia. Peniaze totiž netvoria centrálne, ale komerčné banky, ktoré kríza zasiahla natrvalo. A bez peňazí niet ekonomického rastu.

15 rokov sa rolu komerčných bánk snažia suplovať vlády a centrálne banky, avšak ich možnosti sú limitované. A tak svet rastie iba vlažne a iba na úkor dlhu, ktorý po inflačnej katastrofe, ďalej tvrdo zasiahol strednú triedu. A bez ekonomického rastu niet spokojných voličov.

Teória aj prax hovoria jasnou rečou: čím nižší ekonomický rast, tým väčšia politická revolta. V Európe to zažíva napríklad Nemecko či Slovensko. Reálny pokles životnej úrovne sa neodpúšťa. A tak na scénu prichádzajú pravicoví aj ľavicoví populisti, kritizujúci existujúci establišment.

Nikde na svete ale nie je situácia vypuklejšia ako v Argentíne. Krajina len pred tromi rokmi opäť zbankrotovala. Inflácia presahuje sto percent a prakticky vymazala strednú triedu, keď až 40 percent obyvateľov spadlo do chudoby.

Pritom ešte na konci 19. storočia išlo o jednu z najvyspelejších krajín sveta. A ani budúcnosť nemusí byť zlá – Argentína má jedno z najväčších prírodných bohatstiev, čo sa týka poľnohospodárstva, lítia, ale aj ropy a zemného plynu. Problém však je ekonomiku postaviť na nohy po vlne ľavicového populizmu, ktorá krajinu zasiahla v 50. rokoch vo forme perónizmu.

A ani súčasná vláda perónistov trvajúca prakticky od začiatku storočia nepriniesla zmenu. Naopak, po bankrote krajiny, ktorú momentálne zachraňuje Medzinárodný menový fond, nesplnila ani jednu jedinú podmienku stanovenú fondom a miesto toho prostriedky využila na subvencovanie lacnej energie a tovarov z dovozu.

Argentína je na ceste k skutočnému ekonomickému kolapsu. Frustrácia obyvateľstva sa prejavila v posledných primárnych voľbách konaných počas víkendu, ktoré určia kandidátov do pre nadchádzajúce októbrové voľby. A tie s veľkým prekvapením vyhral rozzúrený libertarián.