Akcie z kupónovej privatizácie dnes nikto nechce. Štát vedie účty 100-tisíc zosnulých ľudí

Fiasko kupónovej privatizácie dlhé roky zaťažuje slovenský finančný trh. Obavy z prehratých súdnych sporov stáli za vznikom dvoch depozitárov. Zároveň si štát od tohto kroku sľuboval zvýšenie konkurencie pri vedení účtov majiteľov cenných papierov. Lenže obavy ani rozvojové plány sa nenaplnili a Národný centrálny depozitár koncom minulého roka požiadal o ukončenie činnosti.

„V trhovej ekonomike vedie zníženie konkurencie často k zhoršeniu služieb. V tomto prípade to neplatí úplne. Ide totiž len o zdanlivú konkurenciu,“ vysvetľuje Martin Wiedermann, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Centrálneho depozitára cenných papierov. V rozhovore pre TREND rozpráva aj o pripravovanom presune majetku za viac ako jednu miliardu eur.

Národný centrálny depozitár koncom minulého roka požiadal o ukončenie činnosti. Aktíva jeho klientov sa presunú do Centrálneho depozitára cenných papierov. Nie je zníženie konkurencie zlou správou pre slovenských klientov?

V trhovej ekonomike vedie zníženie konkurencie často k zhoršeniu služieb. V tomto prípade to neplatí úplne. Ide totiž len o zdanlivú konkurenciu. Objem zaknihovaných cenných papierov v centrálnom depozitári presahuje 99 miliárd eur. V národnom depozitári je len miliarda eur.

K jeho vzniku prišlo hlavne z dôvodu napĺňania požiadaviek koncepcie rozvoja kapitálového trhu, ktorá bola prijatá v roku 2013. Limitovaná veľkosť slovenského finančného trhu a nedostatok obchodných rozvojových impulzov nám ukazujú, že existencia dvoch depozitárov v našich podmienkach je luxusom.

Zohrali pri vzniku Národného centrálneho depozitáru svoju úlohu aj obavy z možnej prehry súdnych sporov Centrálneho depozitára cenných papierov?

Pravdepodobne aj obavy z možných prehier súdnych sporov hrali svoju rolu. V minulosti sme naozaj museli riešiť mnohé problémy. Takmer so všetkými ťažkosťami sa nám podarilo vysporiadať a v súčasnosti sme štandardne fungujúcou spoločnosťou so ziskovou trajektóriou. Napriek existencii viacerých záťaží z obdobia kupónovej privatizácie, dnes nás trápi viac-menej len otázka vedenia nezaradených účtov po zosnulých majiteľoch, ku ktorým sa nik nehlási.

Viackrát boli ľudia vyzvaní na bezplatné odovzdanie akcií štátu. Lenže väčšina z nich nemá ani len potuchy o ich reálnej hodnote. Stáva sa, že vám ľudia vrátia hodnotné akcie?

My len evidujeme akcie na účtoch. Našou úlohou nie je posudzovať ich reálnu hodnotu. Bezplatné prevody sa realizovali na Fond národného majetku – dnešný MH Manažment. Viem o tom, že občas ľudia previedli na štát aj nejaké cenné akcie, ale našli sa mechanizmy, ako to napraviť.

Zdroj: Centrálny depozitár cenných papierov

Čo sa stane s akciami, keď niekto zomrie a neprevedie ich?

V rámci dedičského konania majú tento problém riešiť notári. Realita je taká, že často nespravia nič a k majetku v akciách sa nikto nehlási. Prípadne cenné papiere nemajú žiadnu hodnotu. Pre pozostalých predstavujú len zbytočné starosti, a preto sa k nim nehlásia. Výsledkom je, že dnes vedieme viac ako 100-tisíc účtov po zosnulých ľuďoch.

Prečo ich jednoducho nezrušíte?

Narážame tú na ústavný problém ochrany majetku. Ľudia majú právo aj spätne sa prihlásiť k svojmu majetku a bez ich vedomia im ho nemôže nikto zobrať. Nič na tom nemení ani fakt, že väčšinou ide o bezcenné cenné papiere.

Čo tak zvoliť proaktívny prístup. Teda ľudí upozorniť, že vlastnia cenné akcie a rovno ich inštruovať, ako ich môžu predať. Bezcenné zrušiť a máte pokoj.

Problém je v tom, že my dedičov nepoznáme. Vzťah máme zo zomrelými. S dedičmi nadviažeme kontakt, až keď sa nám sami ohlásia. Zároveň nemáme ani oprávnenie zisťovať ich totožnosť, to je práve úloha notárov. Z vlastného podnetu môžeme zrušiť len emisie tých emitentov, ktorí zanikli bez právneho nástupcu.