II. pilier: Za 30-tisíc eur dôchodok 100 eur

Vysoká inflácia ničí kúpnu silu peňazí. V súčasnosti si za 100 eur nakúpime rovnaký počet vecí, ako v roku 1992 za 603 korún (20 eur).

Slováci si po odchode do penzie najčastejšie kúpia nevalorizovaný súkromný dôchodok. Práve vysoký rast cien je najväčším rizikom II. piliera.

Národná banka Slovenska počíta v tomto roku s priemerným rastom cien o 5,7 percenta.

Systém súkromných dôchodkov má tri vážne problémy. Slabé výnosy dlhopisových fondov, nízke súkromné penzie a mizernú ochranu pred vysokou infláciou. Politici v rámci pripravovanej reformy dôchodkového systému diskutujú len o prvom probléme.

Za posledný rok sa peniaze v dlhopisových fondoch znehodnotili od mínus 0,44 percenta do mínus 4,48 percenta. Ide o obrovskú škodu. Počas toho istého obdobia zisky indexových fondov boli od 19,93 percenta do 23,73 percenta.

Štát napriek tomu zvažuje len kozmetické riešenie vážneho problému. S príchodom nového roka začnú do II. piliera automaticky vstupovať mladí ľudia. Zároveň budú mať možnosť požiadať o zotrvanie len v prvom pilieri. Ak tak nespravia, štát ich automatiky zaradí do top ziskových akciových alebo indexových fondov. Aj v tomto prípade budú mať možnosť požiadať o presun do málo výnosných dlhopisov.

Takéto riešenie je dobré len pre nových sporiteľov. Existujúci aj naďalej ostanú v slabo zarábajúcich dlhopisových fondoch. Výsledkom bude narastanie obrovskej finančnej straty. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vyčíslila škodu spôsobenú zlým investovaním na dve až deväť miliárd eur.

Výnimka potvrdzujúca pravidlo

Obrovské škody spôsobil v roku 2013 Smer. Za hlasného protestu odborníkom presunul ľudí z akciových do dlhopisových fondov. Zároveň im ponechal možnosť písomne požiadať o návrat do akciových a indexových fondov. Väčšina ľudí však nespravila nič. O zhodnotenie peňazí sa sporitelia väčšinou zaujímajú až okolo šesťdesiatky.

Lenže vtedy je už naozaj neskoro na nákup akciových a indexových fondov. Ide totiž o rizikové investície, ktoré z času na čas prudko padnú a obrovské straty vymažú v priebehu nasledujúcich rokov. Pri dlhodobom investovaní je väčšinou výsledkom oveľa lepšie zhodnotenie peňazí ako pri dlhopisoch.

Každé pravidlo má aj svoju výnimku. Konkrétne japonské akcie stále nedohnali obrovské straty z 90. rokov minulého storočia. Hodnota hlavného indexu Nikkei je aj v súčasnosti oveľa nižšia ako koncom roku 1989. Práve pre obavu z prudkého pádu akcií nechce ministerstvo práce presúvať peniaze ľudí z dlhopisových do akciových alebo indexových fondov. Výsledkom opatrného prístupu budú nízke zárobky väčšiny sporiteľov II. piliera.