Česi prichádzajú na predsednícku stoličku s hlavným mottom „Európa ako úloha“. Ide o výrok prvého prezidenta Českej republiky. Takto sa chcú prihlásiť k odkazu Václava Havla a podľa českého ministra pre európske záležitosti Mikuláša Beka sa inšpirovali v „požiadavke opätovného kritického premyslenia úloh, ktoré pred Európou a Európanmi stoja“.
Česká vláda si pod vedením premiéra Petra Fialu dala za cieľ posilniť spoločnú slobodu, zodpovednosť, bezpečnosť a prosperitu. Ťažký oriešok, najmä v časoch, keď sloboda v uplynulých dvoch rokoch musela súperiť s rôznymi obmedzeniami, pohľad na zodpovednosť si členské krajiny interpretujú rôzne, bezpečnosť čelí vážnym výzvam a prosperitu častejšie striedajú slová ako nedostatok, chudoba, kríza, od potravinovej cez energetickú.
V rámci vytýčených cieľov sa chce česká vláda zamerať na energetickú bezpečnosť, zvládnutie utečeneckej krízy, pomoc Ukrajine, posilnenie obranných kapacít, odolnosť spoločnej ekonomiky.
Minister Bek už vo februári hovoril, že jednou z priorít českého predsedníctva, bude potreba znížiť závislosť na ruskom plyne a rope. Samotnému Česku sa pritom pred pár dňami podarilo získať časť kapacity na jednom z terminálov na skvapalnený plyn (LNG) v Holandsku.
Zjednodušiť daňový systém a vrátiť sa k fiškálnej disciplíne
České ministerstvo financií pod vedením Zbyňka Stanjuru nedávno po zasadnutí ministrov financií EÚ (Ecofin) v Luxembursku predstavilo svoje priority. V rámci polročného predsedníctva sa chce sústrediť na flexibilné čerpanie národných plánov obnovy, návrat k fiškálnej disciplíne, zvládnutie utečeneckej krízy a energetickej bezpečnosti.
Minister financií vidí viacero podnikateľských príležitostí pri rekonštrukcii povojnovej Ukrajiny, ktorú dáva česká vláda pri svojich cieľoch do popredia. Plánuje tiež podporiť novelu energetickej smernice. Chce podporiť jednoduchšie pravidlá v oblasti DPH, boj proti daňovým únikom a čaká ju aj vedenie rokovaní k budúcoročnému rozpočtu EÚ. Diskutovať sa má aj o iných rozpočtových zdrojoch, vrátane výnosov z emisných kvót čí tzv. uhlíkového cla.
Ako neopakovať trpkú chuť prvého predsedníctva
Keď si Česko v rámci prvého predsedníctva v EÚ v roku 2009 ako hlavný slogan vybralo: „Európe to osladíme“, ešte netušilo, že ďalších šesť mesiacov prinesie skôr trpké príchute pre vtedajšiu českú vládu. Zatiaľ čo malo Česko kormidlovať smer členských krajín, na domácej pôde to vrelo a počas predsedníctva sa vláda vtedajšieho premiéra Mirka Topolánka rozpadla.
Prešlo trinásť rokov a v Bruseli urobila rozruch situácia na domácej českej pôde ešte predtým, ako krajina prevzala predsednícku stoličku. Českou politickou scénou totiž v uplynulých dňoch zamávali kauzy v pražskom Dopravnom podniku. Aj bruselský web Politico upriamil pozornosť na kauzu Dozimetr, počas ktorej sa pre podozrenia z úplatkárstva zatýkalo aj priamo na pražskom magistráte. Spája sa s bývalým námestníkom pražského primátora Petrom Hlubučkom a členmi hnutia STAN.
Po obvinení jedenástich ľudí došlo aj na výmenu na jednom z ministerských postov. Pre styky s jedným z obvinených z funkcie odstúpil minister školstva Petr Gazdík z hnutia STAN. Aj keď sa necíti byť nijako vinný a v kauze nie je obvinený, oznámil, že pred začiatkom predsedníctva v EÚ „nechce rozkolísať vládu ani koalíciu“.
Ešte skôr ako sa Česko postavilo do čela Rady Európskej únie, sa týmto vláda Petra Fialu zachvela, samotný premiér však rezignáciu ministra školstva považuje za zmenu politickej kultúry, ktorú by jeho koalícia chcela presadzovať. Český prezident Miloš Zeman už vymenoval nového ministra školstva Vladimíra Balaša, a aj keď mal k nemu výhrady, podľa vlastných slov tak urobil, aby nekomplikoval situáciu pred nadchádzajúcim českým predsedníctvom.
Keď v roku 2009 Česko štartovalo svoje predsedníctvo, hneď v úvode rozrušilo bruselskú úradnícku atmosféru výtvarnou plastikou Entropa, ktorá satiricky zobrazovala stereotypy členských krajín. Po trinástich rokoch stojí Európska únia pred výzvami, ktoré zásadne menia životy jej obyvateľov a viac ako umelecké provokácie občania musia riešiť otázky extrémne zvyšujúcich sa cien bežného tovaru či energií. Česká republika a celá Európska únia budú musieť čeliť otázkam, ktoré už teraz rozdeľujú spoločnosť v jednotlivých členských krajinách. Zákaz spaľovacích motorov od roku 2035, či diskusia o jadrovej energii, sú len niektoré z nich.