Václav Cílek: Vysoké ceny energií nás naučia šetriť bez akýchkoľvek ideologických návodov

V auguste 2002 celú strednú Európu postihli rozsiahle záplavy a na Slovensku sa rekordne zdvihla hladina Dunaja. Dvadsiate výročie ničivých povodní si pred rokom pripomenuli aj v Česku. Vtedy po výdatných dažďoch povodne zasiahli viac než tretinu českého územia. Zahynulo pri nich sedemnásť ľudí a priniesli veľké materiálne škody. Neskôr boli väčšie povodne v roku 2013, opäť na Slovensku aj v Česku. Minuloročný august po extrémnom suchu priniesol výdatnejšie zrážky, miestami aj výstrahy pred povodňami.

Geológ a klimatológ Václav Cílek v rozhovore pre TREND vysvetľuje, v akých cykloch sa môžu opakovať záplavy a epidémie, ako nerovnováha vplýva na extrémy v počasí, ako súčasná spoločnosť naráža na svoje limity vo viacerých oblastiach života, čo si myslí o prídeloch na vodu a energie a čo bude v blízkej budúcnosti limitovať rozvoj najväčších miest.

Ako veľmi sa zmenili klimatické podmienky za posledných dvadsať rokov?

V polovici deväťdesiatych rokov minulého storočia sme sa išli pozrieť cez polovicu Čiech do Broumovska, pretože tam spadli prívalové zrážky a vymleli hlboké koryto. Prívalové zrážky boli niečo nové, obklopovali nás terénni prírodovedci. Spočiatku sme museli vysvetľovať, o čo ide, a dnes je to súčasťou každých druhých meteorologických správ o počasí, najmä v lete.

Čo sa zmenilo?

Celý život som bol v kontakte s hydrológmi a tí mi začali čoraz častejšie hovoriť: „Predtým pršalo jeden-dva-tri dni a na tretí deň sa nám začali zvyšovať toky. No dnes je to inak. Niekedy prší dvanásť hodín, typicky cez noc, a toky odrazu naberú povodňový stupeň.“ Keď sa rozprávam s poľnohospodármi v západných Čechách, v posledných rokoch majú buď vody málo, alebo príliš veľa. Ukazuje to, ako keby rieka stratila bežný, vyrovnaný sezónny prietok a čoraz častejšie kolísala „od steny k stene“.

Keby sme sa pozreli do histórie, napríklad na Blízky východ, existovali obdobia s prívalovými dažďami a potom obdobia bez nich, čo menilo štruktúru sedimentov. Od roku 1999 či 2000 sa ako Európa, tak aj svet dostáva do nového klimatického režimu. Napríklad i horúčavy posledných rokov nielen v Taliansku hodnotia ako iné sucho, aké doteraz nebolo. Je tu skutočne iná situácia.

Očakávate, že povodne môžu mať v blízkom čase opäť aj také katastrofálne následky, ako to bolo pred dvadsiatimi rokmi?

Povodne môžeme rozdeliť na dva typy: povodeň, ktorá ide z údolia, a povodeň, ktorá ide z kopca. Pri povodni z údolia prší na celom povodí a rieka sa pomaly zdvíha, zaplavuje domy a je to predvídateľné. Ale povodeň na kopci pri veľmi silných lokálnych zrážkach nie je predvídateľná. To je i príklad nemeckých povodní, pri ktorých zahynulo viac než sto ľudí. Vtedy sa hrnie obrovské množstvo vody, tam, kde boli dva litre na sekundu, sú odrazu dva kubíky na sekundu, voda stúpne o dva metre, zoberie drevo, ktoré je v okolí, upchá mosty. Pri povodniach z kopca stačí dvadsať minút, aby vám voda stúpla o meter. Je zdokumentované, že voda stúpla za osem minút o 1,4 metra a podobne. Musí sa teda v rámci protipovodňových opatrení a spôsobu, akým sa pozeráme na povodne, počítať najmä s prívalovými zrážkami.

Od roku 1999 či 2000 sa ako Európa, tak aj svet dostáva do nového klimatického režimu

Možno v súvislosti s povodňami hovoriť o konkrétnych cykloch, ktoré sa v určitých intervaloch opakujú?

Existujú obdobia povodňového pokoja a povodňového nepokoja – bežne sú v päťdesiatročnom intervale, aj keď to môže kolísať. Napríklad v dvadsiatom storočí bol pokoj zdvojnásobený takmer na sto rokov. Po roku 2002 som sa obrátil na kolegu odborníka na štatistiku, ktorý mal záznamy o historických povodniach. Za posledných päťsto rokov totiž máme v tomto smere pomerne dobre zmapované informácie. Zaujímalo ma, ako často prichádzajú povodne v čase povodňového nepokoja, a z jeho záznamov vyšlo, že každých jedenásť rokov. Ukazuje sa, že zhruba každých desať rokov, teda v minimách a maximách dvadsaťdvaročného slnečného cyklu, je vyššia pravdepodobnosť istých anomálnych hydrologických stavov. Preto očakávam, že k ďalšej povodni v Česku by mohlo dôjsť počas tohto či ďalšieho roka, keďže tá posledná bola v roku 2013. Nie je to však predpoveď, len o niečo vyššia pravdepodobnosť. Zaujímavé je, že i sedem z desiatich veľkých vírusových epidémií za posledných sto rokov, a to vrátane koronavírusu, prišlo práve v minimách a maximách slnečných cyklov.

Čo sa v posledných rokoch zlepšilo v ochrane územia pred povodňami a ako sa dá lepšie predchádzať týmto prírodným živlom?