Na nasledujúcich pár riadkoch sa pokúsim ukázať, prečo si myslím, že Rómovia nie sú neprispôsobiví, ale naopak sú vysoko prispôsobiví, dokonca ešte viac prispôsobiví ako väčšina bežných ľudí.

Problém s násilím, lúpežami a šikanou zo strany Rómov, ktoré ostávajú nepotrestané

Tento typ problémov nielenže rozvracia spoločnosť a mierumilovné nažívanie, ale je často vodou na mlyn rôznym extrémistom typu Kotleba. Nepríjemné je, že sa s nimi - na prvý pohľad - nedá nesúhlasiť. Väčšina z nás vie, že niečo nie je v poriadku a títo trocha pomýlení mladíci na to radi a neúnavne poukazujú. Ak by biely muž s kamarátmi vykradol obchod alebo zbil spoluobčana tmavšej pleti, poprípade chodil terorizovať obyčajných ľudí, s vysokou pravdepodobnosťou bude obvinený a odsúdený. Ak sa však podobne správa Róm, lúpež je ťažko vyriešiteľná, útok sa v lepšom prípade nestal, v tom horšom je ešte obeť obvinená z rasovo motivovaného útoku a terorizovanie nikto nevidí, je len výplodom bujnej fantázie bielych rasistov.

Ale zamyslite sa na chvíľu! Veď Rómovia by sa správali iracionálne keby nevyužívali túto z ich pohľadu výhodnú situáciu, kedy potencionálne náklady násilného správania sú pre nich minimalizované. Ak by sa rovnako znížili náklady pre všetkých v spoločnosti, nevzrástlo by množstvo jednotlivcov využívajúcich tento spôsob zárobku? Toto nie je Rómsky problém, problém je u poskytovateľa právnych a bezpečnostných služieb. V Slovenskej republike má na tieto služby monopol štát. My zákazníci nemáme moc na výber, platíme nedobrovoľné a nenávratné platby za vopred nešpecifikované služby a navyše bez možnosti ich reklamácie alebo možnosti nájsť si lepšieho poskytovateľa. Preto tento problém nie je Rómsky, to že niekto porušuje zákon nie je správne, ale kvôli tomu si „kupujeme“ súdne a bezpečnostné služby. Tieto služby by mali byť nediskriminujúce či už pozitívne alebo negatívne. Správne pomenovaný problém je problém štátom zabezpečovaných služieb, t.j. Rómovia sa len flexibilne prispôsobili (právnemu) okoliu.

Problém s zneužívaním sociálneho systému a rýchlym populačným rastom

Človek má prirodzený sklon uspokojovať svoje potreby s vynaložením čím najnižšieho úsilia. Toto predstavuje jednu z najdôležitejších vlastností ľudí. Hlavne vďaka nej sme dokázali vybudovať spoločnosť ako ju dnes poznáme. Lenže táto vlastnosť môže pôsobiť aj opačne. Ak má niekto zaručený prijem (ktorý ešte navyše v určitej miere spĺňa jeho životné nároky) a tento príjem je priamo úmerne závislý na počte potomkov (ktorých plodenie je ešte navyše spojené s príjemnými povinnosťami) nemusíte byť génius, aby ste vedeli predikovať ako to dopadne. Znova, problém nie je v Rómoch, to že uprednostňujú nižší životný štandard a „pohodovejší“ životný štýl je síce pravda, ale samo o sebe to nič neznamená. Problém je na strane politiky štátu a motivačných signáloch, ktoré vysiela smerom k Rómom. Rómovia sa znova len flexibilne prispôsobili.

Priemerný Róm z osady stojí pred nie moc ťažkou dilemou: ísť pracovať za minimálnu mzdu, každé ráno vstávať, platiť cestovné, prichádzať domov až večer, unavený a stratiť všetky výhody občana na sociálnych dávkach t.j. nemožnosť od neho vymáhať pokuty, škody a dlhy. Alebo bude celé dni vo svojej osade s kamarátmi posedávať a kuť pikle ako si kde prilepšiť, pričom mu raz do mesiaca priletí na dávkach a rôznych príspevkoch suma vyššia ako potenciálna  mzda.

V tomto uvažovaní je navyše skrytý predpoklad, že Róm vôbec nájde ochotného zamestnávateľa, ktorý ho zamestná za minimálnu mzdu. Z ekonomického hľadiska musí minimálna mzda stanovená nad úrovňou trhovej mzdy vyústiť v zánik pracovných miest a nezamestnanosť. Ak však (reálne) predpokladáme vysokú rozdielnosť v distribúcii schopností - zasiahne minimálna mzda predovšetkým tých najmenej kvalifikovaných; voči ktorým existujú negatívne predsudky; hľadajúcich si prácu v oblasti s málo naakumulovaným kapitálom a s vysokým počtom nezamestnaných. Róm z osady spĺňa všetky tieto predpoklady. Je mu tak inštitucionálne odopretá tá najdôležitejšia vec pri hľadaní šťastia v živote – šanca. Z minimálnej mzdy sa tak rázom stáva novodobý eugenistický nástroj.

Problém rastúcej nevraživosti medzi bielymi a Rómami

Tento problém nevzniká len tak bezdôvodne, niekde v krčme alebo doma pri televízii. Vzniká keď sa jedna skupina obyvateľov dozvie, že z ich peňazí sa budú vyplácať dotácie na sociálne a kultúrne potreby alebo výstavbu nájomných bytov inej skupine obyvateľov. Za túto nevraživosť nemôžu Rómovia ani bieli, môže za ňu legalizovaný redistribútor majetku medzi ľuďmi – štát.

Štát však prerozdeľuje v priemere 50 % vášho príjmu (teda ak nie ste vlastník nejakej veľkej spoločnosti či korporácie, vtedy je to % nižšie + vám bude poskytnutá pomoc a rôzne úľavy v prípade potreby). Z toho ide na Rómov v skutočnosti len zanedbateľná časť, preto by rôzni protestujúci mali prehodnotiť svoje požiadavky a obrátiť svoj hnev z v zásade bezbranného etnika na „všemocných“ pánov v oblekoch a kravatách, ktorí sami seba zvyknú nazývať „zástupcami ľudu“.

Navyše by bolo vhodné dať si pozor a nestať sa obeťou akéhosi omylu z empirického klamu, ktorý tak radi zneužívajú spomínaní extrémisti typu Kotleba a spol. To že veľká časť Rómov z osád je prijímateľmi transferov a pácha trestnú činnosť neznamená, že veľká časť prímateľov transferov sú Rómovia, a že veľkú časť trestných činov páchajú Rómovia (!).

Riešenie?

Na základe napisaného určite nepomôže 1) pokračovať v dnešnom status quo, 2) snažiť sa nejako umelo (násilím) zmeniť správanie Rómov, 3) alebo dúfať v nejaké ich samo-osvietenie. Oni sa predsa správajú z ich pohľadu najlepšie ako môžu, dokonalo sa prispôsobili novodobému štátu blahobytu, monopolne poskytovanej bezpečnosti a spravodlivosti a akémusi morálnemu relativizmu.

Dôležité teda bude zmeniť prostredie v ktorom Rómovia žijú. Na prostredie, kde vo veľkej miere existuje kauzálny vzťah medzi tým koľko vyprodukuješ a koľko dostaneš, kde existuje akási racionálna (intuitívne správna) etika tvrdiaca, že za krádež a násilie budeš potrestaný a prinútený napraviť, to čo si spáchal (nie iba väzenie) a kde platia pre každého rovnaké pravidlá (aj pre tých v oblekoch a kravatách).

Takéto spravodlivé, jednoduché a jediné dlhodobo udržateľné riešenie (v minulosti tiež nazývané liberálne) môže samozrejme zo sebou priniesť množstvo negatívnych javov a odporu, ale netreba podľahnúť častému omylu posthoc ergo propter hoc - zamieňať časovú následnosť s príčinnou súvislosťou. Príčinou nepríjemností, ktoré budú nasledovať po zmenách, nie sú samotné zmeny, ale roky zlej, nespravodlivej a z bludnej teórie odvodenej politiky štátu a ním monopolne poskytovaných služieb.

Treba mať však na pamäti, že títo ľudia sa prispôsobovali tomuto chorému systému vyše 20 rokov. 20 ročný zvyk - to je ešte viac ako železná košeľa. Preto môžu existovať pochybnosti o rýchlosti akou bude napredovať „prevýchova“, čo však existovať nemôže, sú pochybnosti o správnom smere, t.j. smere preč od sociálneho štátu blahobytu, redistribúcií bohatstva a precitlivenej a jednostrannej politickej korektnosti v prípade „rasovo motivovaných činov“.

Hlasovať  môžte na vybrali.sme.sk