Posledné týždne sme svedkami nekonečného cirkusu okolo reformy nemocníc, tzv. stratifikácie. Politici na čele s Ministerstvom zdravotníctva sa predháňajú v návrhoch, ako by mala jej legislatívna úprava vyzerať a v akej forme by mala ísť do parlamentu. Táto debata je však odtrhnutá od reality na míle ďaleko a bojím sa, že nenávratne poškodzuje celú myšlienku stratifikácie.

Tu sú teda tri zásadné poznámky, na ktoré by sme nemali v celom procese zabúdať:

1. Politika prekryla odbornosť

Všimnite si jednu zaujímavú súvislosť. Kým bola reforma nemocničnej siete na úrovni odborníkov, všetko šlo hladko. Experti z poisťovní, ministerstva, IZP a dokonca aj z nemocníc pomerne rýchlo našli zhodu na základnej filozofii stratifikácie a jej parametroch.
Celá reforma sa zasekla až v momente, keď do nej vstúpila politika. Z odbornej debaty, ktorá nebola vždy ľahká, ale vedená aspoň racionálne, sa stala politická. Zrazu sa nediskutuje o kritériách ako sú počty výkonov, ale o tom kto s kým sa má stretnúť a kto koho podporí.

Nie som naivný, viem, že každá zásadná reforma je spojená s politikou. V prípade stratifikácie sme však veľmi rýchlo stratili zo zreteľa, že jej prínos je všeobecný pre každého pacienta a neexistujú víťazi a porazení.

2. Stratifikácia už prebieha, ale bez pravidiel

Kým sa politici dohadujú, realita v nemocniciach je už dávno omnoho ďalej. Nedostatok personálu, nízky počet výkonov a podkapitalizované nemocnice sú nútené zatvárať viaceré oddelenia a posielať pacientov na iné pracoviská. Veľmi dobre to pomenoval v nedávnom rozhovore predseda Asociácie nemocníc Slovenska, Marián Petko:

„Už teraz dochádza k zatváraniu oddelení, nie však na základe odborných parametrov ako nedostatok pôrodov či operácií, ale na základe toho, či je dostatok alebo nedostatok personálu, buď lekárov, alebo sestier.“

„A to je väčší problém, pretože toto už nie je na základe toho, aká je verejne dostupná minimálna sieť, aká je potreba, ale na základe personálu. Zatvorí sa bez ohľadu na to, či ľudia v oblasti oddelenie potrebujú, alebo nie.“

Stratifikácia sa tak začala, či sa to niekomu páči alebo nie. Nemocnice sú k nej dotlačené každodennou realitou. Teraz už hráme len o to, ako ju spraviť čo najefektívnejšie, aby sme dosiahli potrebný výsledok a to je kvalitná a dostupná zdravotná starostlivosť.

3. Nezabúdajme na úlohu poisťovní

V neposlednom rade, zabúdame na to, že kľúčovými aktérmi v celom procese stratifikácie sú zdravotné poisťovne. Na ich popud sa spolu s IZP vypracoval pôvodný návrh stratifikácie a som presvedčení, že by mali mať naďalej v celom procese dôležité slovo.

Po prvé, zdravotné poisťovne majú v celom systéme zdravotníctva najlepšie dáta, nielen o uskutočnených výkonoch, ale aj o kvalite poskytovateľov a dopyte pacientov. Zároveň držia v rukách najsilnejšiu páku celej stratifikácie a to je zazmluvňovanie poskytovateľov.

Na konci dňa by to teda mali byť poisťovne, ktoré na základe dohodnutých kritérií rozhodnú, ktoré oddelenie je pre ich poistencov to najlepšie. Samozrejme, v súlade s Ministerstvom zdravotníctva, ktoré by malo zostať koordinátorom reformy a IZP, ktoré od začiatku stratifikáciu zastrešuje.

Zostáva len dúfať, že celý projekt reformy nemocničnej siete sa nezasekne len preto, lebo politici zabudnú na to prečo vôbec vznikol. Ľudia zo zdravotníctva by im to mali neustále pripomínať.