Štedrá pani premiérka

Pani premiérke nemožno uprieť jej pozitívny vzťah k tretiemu sektoru a jeho aktivitám, ale prinajmenšom v jednom prípade si treba položiť otázku, či jej záujem o nevšedné projekty nestojí daňových poplatníkov predsa len priveľa. Tým prípadom je Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR, ktorý schválila vláda v októbri 2010. V ňom totiž vláda schválila zámer minúť v priebehu najbližších desiatich rokov jednu miliardu eur na projekty malých vodozádržných opatrení v katastroch obcí, ktoré sú vystavené zvýšenému riziku výskytu povodní.

Hlavným autorom vládnych projektov je environmentálny aktivista a súčasný výkonný manažér programu Michal Kravčík, ktorý sa o presadenie podobných riešení usiluje už mnoho rokov. Niektoré i zrealizoval, napríklad v rokoch 2005-2007 v Košiciach a v roku 2005 vo Vysokých Tatrách (išlo o projekt „Vodný les“ Slovenskej sporiteľne, dve zásadné kritiky od vodohospodára Jána Lichého tu a tu).

Nevedno, či záľuba Ivety Radičovej v alternatívnom výskume vznikla už v čase, keď jej „Miško Kravčík“ (cit. I.R.) povedal: “vodu nesmieš ovádzať preč zo svojho pozemku“ (cit. I.R.). V každom prípade, ak bude schválený aj tretí realizačný projekt, ktorý je práve predložený do pripomienkového konania (spolu s „nultým“ ide už o de facto štvrtý projekt), vláda spotrebuje z verejných zdrojov na program takmer 37 mil. EUR (1,14 mld Sk, výpočet nižšie).

Pochybnosti nad zmyslom projektov som sa pokúsil zhrnúť už vo viacerých textoch (napr. na blogu Trend-u tu, tu a v Sme tu). Keďže však vláda predložila minulý týždeň do pripomienkového konania návrh už tretieho balíka týchto projektov, načim sa obzrieť nad doterajším vyhodnotením projektov zo strany vlády. Žiadne totiž nie je.

Výskumný projekt

Teda aby sme boli presní, z „nultého“ realizačného projektu za rok 2010 a dvoch projektov za rok 2011 vláda vyhodnotila zatiaľ iba ten prvý, finančne najtenší. V súťaži dôvery by však vládou prijatá správa mohla mať problémy s dychom. Dôkazná podstata, ktorá má potvrdiť účinnosť zrealizovaných opatrení, spočíva totiž v jednotlivých subprojektoch na jednoducho slovnom hodnotení zo strany obce. Zväčša ide o jednu, či dve vety, ktorými obec v podstate oznamuje, že aj tohto roku veľa pršalo a potok sa nevylial.

K celkovému hodnoteniu prikladajú obce ešte druhú vetu – vlastný odhad toho, aké finančné škody by vznikli, ak by v obci neboli vybudované vodozádržné zariadenia.

Nič proti pôvabnej jednoduchosti metodiky. Na zhodnotenie účinnosti parazólu na ochranu pred dažďom by určite postačila. Lenže miliarda je miliarda. Namiesto toho, aby sa v ďalších projektoch pokračovalo až po dôkladnom vyhodnotení priebehov zrážkových udalostí a ďalších atribútov v dotknutých povodiach, vláda pokračuje v rozdávaní peňazí na ďalšie projekty. V podstate len na základe tvrdení starostov. Ich vyjadrenia sú formulované tak, akoby si len zapísali, čo videli z okna, keď vonku práve pršalo. O ekonomickej analýze ušetrených prostriedkov platí to isté.

Autori v nultom realizačnom projekte konštatujú, že „na Slovensku sa v tejto oblasti žiadny systematický výskum nerobí“ a výsledky nultého projektu tak majú byť „impulzom k ďalšiemu výskumu v tejto oblasti“. Aby bolo jasné: v tomto prípade ide o výskumný projekt, ktorý zatiaľ zhltol 27 mil. eur a ďalších 10 miliónov sa chystá vlád schváliť čoskoro. Výsledky výskumu však, zdá sa, nikto dôkladne nevyhodnocuje.

Sociálny program

Pani premiérka často argumentuje tým, že program vytvára pracovné miesta. Napokon, časť z prostriedkov na projekty plynie aj z Európskeho sociálneho fondu. No nie je to celkom pravda. Materiál k tretiemu projektu síce šermuje údajom, že doteraz vzniklo 7.700 pracovných príležitostí, lenže – iba sezónnych. Existuje teda dôvodný predpoklad, že väčšina z týchto ľudí dnes už opäť nepracuje.

Napokon, ono to nie je pravda vôbec. Tvrdenia o vytváraní pracovných miest sú totiž len čistou ilúziou, podfukom na voličoch, variáciou na Bastiatov Klam rozbitého okna. Vláda totiž použila peniaze na vytvorenie pracovných miest tým, že odobrala peniaze daňovým poplatníkom, čím ešte predtým zabránila vzniku pracovných miest bez vlády. Jedna vec je realita a druhá, čo sa hodí povedať pri stole s Angelou.

Ako ďalej?

Veľa možností na zabránenie vláde, aby míňala ďalšie prostriedky na tieto projekty, nie je. Vláda projektu jednoducho verí. V tretej fáze sa chystá preinvestovať ďalších 10 mil. eur. Črtá sa však istá možnosť aspoň pre spomalenie procesu, možno až do nástupu nového premiéra. Ním už nebude hlavný tromf autorov projektov, ktorým je Iveta Radičová.

Doterajšie realizačné projekty totiž neprešli procedúrou posudzovania strategických dokumentov (SEA) podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. To sa javí byť ako možné porušenie zákona, nakoľko predmetom posudzovania má byť aj strategický dokument spolufinancovaný EÚ, ktorý má „pravdepodobne významný vplyv na životné prostredie“.

Realizačné projekty takýto vplyv bezpochyby majú. Viaceré doterajšie projekty sa totiž zrealizovali priamo na chránených územiach sústavy NATURA 2000 a v ich rámci sa uskutočnili rôzne zásahy: výrub množstva drevín a zmena do ekosystémov strží, či bystrín.

Preto som podporil hromadnú pripomienku verejnosti práve k uvedenému bodu, ktorú pripravila občianska iniciatíva Monitor. Tá požaduje, aby aktuálny návrh 3. realizačného projektu PRKIMP bol posúdený ako strategický dokument podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Materiál možno pripomienkovať do 24. januára 2012 a na pripomienku je potrebné získať 500 podpisov.

Podporiť ju možno dvoma spôsobmi: Priamo, zaregistrovaním na Portáli právnych predpisov a po registrácii a úprave svojho profilu podporením pripomienok k uvedenému materiálu. Pripomienku možno podporiť aj nepriamo, vyplnením tohto formuláru.

.