Na úvod krátky, úradnou pečiatkou neoverený popis práce hovorcu. Z mojej skúsenosti sa jedná o človeka, ktorý zabezpečuje kontakt médií s osobou/organizáciou, ktorú ako hovorca reprezentuje. Mimo toho často priamo odpovedá za nadriadenú osobu.

Pri tejto činnosti je nutné uplatniť značne diplomatický jazyk. Dá sa totiž predpokladať, že keď ľudia z KDH začali prichádzať s nápadmi, ktoré robia z návrhu rozpočtu trhací kalendár, premiérka a najmä Ivan Mikloš sa v súkromní nevyjadrovali, že "každý koaličný poslanec by si mal byť vedomý zodpovednosti, ktorú má vo vzťahu k plánu na ozdravenie verejných financií.“ (cit. Rado Baťo). Ale najskôr v duchu nadávali, prečo si tí zakomplexovaní svätuškári robia z úsporného balíka tému snemových volieb (4. decembra).

V duchu tejto definície hovorcu musí každý súdny človek uznať, že Rado Baťo zatiaľ zvláda svoju úlohu na výbornú. O to absurdnejšia jej dnes spomienka na výčitku z leta, že hovorca vlády nemá dokončenú vysokú školu a mal by tak friškom urobiť. Keďže podľa mňa za touto výzvou nie je nič iné, ako prachobyčajná ľudská závisť (lebo sa dá predpokladať, že Rado sa neuspokojil len s tabuľkovým platom a našiel sa spôsob, vďaka ktorému jeho mzda síce nezodpovedá kvalifikácii, ale určite štandardu, na ktorý je zvyknutý), nemá zmysel sa ňou zaoberať.

Lenže aj tento príklad poukazuje absurdný prístup mnohých z nás k pravidlám, o ktorých síce vieme, že sú nezmyselné (napr. oceňovať prácu nie podľa predvedeného výkonu, ale podľa papiera s pečiatkou vysokej školy), ale miesto toho, aby sme ich zrušili, vyžadujeme ich slepé dodržiavanie. Prípadne ich obchádzame.

Iný príklad: niekedy pred rokom som cestoval vlakom z Trenčína do Bratislavy. Pri kontrole lístkov revízorka zistila, že jedna zo študentiek v kupé si do preukazu na zľavu sama dopísala prestupnú stanicu. Prúser! Síce baba vedela dokázať, že študuje (ISIC kartou) na bratislavskej škole (indexom) a býva v meste, ktoré je uvedené na preukážke (občianskym preukazom), revízorka jej masochistickým spôsobom vykladala niečo o podvode, vyhrážala sa pokutou, až sa dievča z toho rozplakalo. Tak som sa tej revízorky opýtal, či sa necíti trápne a či by sme sa možno nemali inšpirovať Slovinskom, kde keď ste študent, máte nárok na polovičnú zľavu na vlak kamkoľvek už cestujete. Pár sekúnd na mňa pozerala akoby som bol z inej planéty. Nakoniec z nej vypadlo, že jej robota nie je vyjadrovať názor.

A teraz otázka: to, že hovorca vlády nemá diplom (ktorého hodnota nie je vyššia od cena papiera, z ktorého je vyrobený), je dôvod, aby si Iveta Radičová našla nového? Samozrejme, že nie. Svoju prácu predsa robí dobre a podľa nej má byť aj odmenený. A podobne ani nesplnenie požiadavky na úradné, pečiatkou potvrdené doplnenie prestupnej stanice do preukážky nemá byť dôvod na pokutu.

Ešte jeden príklad a s ním aj dôvod, prečo na túto tému píšem. Cez víkend sme spolu s kolegami navštívili kamarátku, ktorá sa chystá otvoriť penzión. Daný objekt je pomerne nový (5-6 rokov), okolitá príroda nádherná (Turiec). Absurdity, na ktoré naráža pri vybavovaní potrebných povolení, dych vyrážajúce.

Skôr než cez prah penziónu prejde prvý platiaci hosť, známa bude musieť vybaviť interiér domu všetkým, čo jej ukladá zákon. (Pre fajnšmekrov vyhláška č. 277/2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zriaďovaní do kategórií a tried). Podľa všeobecných požiadaviek na ubytovacie zariadenia musí byť napríklad nad umývadlom umiestnené zrkadlo. Aj v prípade, že nad umývadlom je strešné okno a mne ako hosťovi úplne stačí zrkadlo na vedľajšej stene.

Podľa tých istých požiadaviek musí byť rozmer príležitostného lôžka najmenej 80×195 cm pre jednu osobu. Keď bude tá posteľ päť centimetrov kratšia, znamená to, že si ho majiteľ penziónu nemôže zarátať v katalógu do počtu lôžok? Aj keď ja by som sa na nej v pohode vyspal?

Takto by sa dalo pokračovať ešte dlho a nielen v prípade požiadaviek na ubytovacie zariadenia. Dodnes som napríklad nepochopil, prečo musí byť na jedálnych lístkoch uvedená hmotnosť jedál. Myslí si človek, ktorý toto do zákona dostal, že som blbý a keď niekde dostanem namiesto šťavnatého štvrťkilového steaku niečo pripomínajúce vysušenú podrážku od topánky, tak do tej reštaurácie prídem znova, lebo dodržali gramáž? No, nie.

Záver: aj keby som si nemyslel, že požiadavka I. Radičovej na svojich ministrov prehodnotiť eurofondové projekty a zelenú dať len tým, ktoré zvýšia zamestnanosť, je pomýlená, tvrdil by som, že to nestačí. Zásadná úloha premiérky pre svojich ministrov by mal byť audit efektívnosti a zmysluplnosti všetkých nariadení, ktoré sa týkajú podnikania a zamestnávania. A následne zrušiť tie, ktoré snahe pracovať bránia.

Ak chce táto vláda u svojich voličov uspieť, len konsolidácia verejných financií je v tom nepomôže. Ľudia vedia spokojne žiť dlhé roky v krajine, ktorá je zadlžená po uši. Ale ťažko sa im žije v štáte, ktorý strká nos ešte aj do toho, ako majú vyzerať zamestnanci penziónu. (Podľa vyhlášky tak, aby boli odlíšiteľní od hostí).