Aj Kresťanskodemokratické hnutie zverejnilo v rámci volebného programu svoje predstavy o environmentálnej politike. Dobrou správou je, že KDH v programe predkladá riešenia problémov, na rozdiel od SDKÚ-DS, ktorá rieši túžby voličov. Niektoré témy však nevzbudzujú veľa nádejí na zlepšenie.

Vodné hospodárstvo

KDH sa chce venovať vodnému hospodárstvu. Už tento fakt je príjemným prekvapením, lebo tomu, čo sa deje v gigantickom štátnom podniku (Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. - SVP), sa médiá takmer vôbec nevenujú – naposledy asi pri „podivnom" sťahovaní generálneho riaditeľstva z Banskej Štiavnice do Žiliny, v čase, keď riaditeľom podniku bol Žilinčan, dosadený „Slotovým“ ministerstvom. SVP obstaráva služby za desiatky miliónov euro ročne a vlastní mnoho prebytočného majetku, ktorý k správcovstvu vôd neprináleží, napríklad malé vodné elektrárne a celú sieť rekreačných zariadení. Návrhy KDH pre vodné hospodárstvo preto treba oceniť najmä v snahe zrušiť poplatky za dažďovú vodu a reformovať organizácie vodného hospodárstva, zamerať sa na racionalizáciu ich výkonov a služieb, vyrovnané hospodárenie a schopnosť podieľať sa na financovaní protipovodňovej ochrany aj z vlastných zdrojov. Medzi nami: správa vôd na Slovensku je tak veľký problém (spočívajúci najmä v chaotickom financovaní, vysokých rizikách korupcie a zbytočných kompetenciách podniku), že štyri roky na komplexnú reformu asi stačiť nebudú. Bobrík odvahy však KDH patrí.

Ochrana prírody

KDH neexperimentuje s voľným bicyklovaním po súkromnom lese (ako sa „podarilo“ SDKÚ-DS). Navrhuje principiálne to, kam by mal manažment ochrany prírody na Slovensku smerovať, ak sa má priblížiť k funkčným západným modelom. To znamená k vysporiadaniu vlastníctva pozemkov v 4. a 5. stupni ochrany pri rešpektovaní právomocí vlastníkov pozemkov. Pozitívom je i snaha umožniť manažovať tieto územia i neštátnym subjektom, teda vniesť do manažmentu ochrany prírody efektívne riadenie.

Lesy

V lesnom programe KDH nalieha na dokončenie usporiadania vlastníctva lesov známych i neznámych vlastníkov, stanovenie pravidiel pre obmedzenia vlastníckych práv k lesom a výšku náležitých náhrad v pásmach „vecného bremena“ vo verejnom záujme. To všetko sú dobré provlastnícke opatrenia, ktoré smerujú k odstráneniu niektorých deformácií lesného hospodárstva (viacerým som sa venoval tu). V problematike štátnych lesov však nenašli kresťanskí demokrati odvahu ísť ďalej než k zefektívneniu organizačnej štruktúry štátnych lesov, ktorá by mala zohľadňovať konkurenčné prostredie. Fajn, ale ak chcú kresťanskí demokrati naďalej zachovať dominantný status štátnych lesov („zabránime účelové rozpredávanie majetku štátu“), tak sa dočkáme ďalších korupčných káuz.

Odpadové hospodárstvo

KDH patrilo v minulom volebnom období (2002-2006) k „ťahúňom“ agendy Recyklačného fondu. Ich poslanec Peter Muránsky doslova hýril v parlamente nápadmi na predraženie odpadového trhu a podieľal sa i na vzniku fondu ako spravodajca zákona v parlamente. Pokúšal sa napríklad presadiť zvýšenie príjmov pre Recyklačný fond na úkor občanov (návrhom na vykupovanie PET fliaš, pričom fond mal byť zúčtovacím strediskom celého trhu) a vyňať fond spod kontroly Úradu pre verejné obstarávanie. Muránsky v súčasnosti pôsobí ako výkonný sekretár Republikovej únie recyklačného priemyslu, ktorá (mimo iného) združuje viacerých významných poberateľov dotácií z Recyklačného fondu.

Nie je preto veľkým prekvapením, že KDH navzdory mnohým výhradám podstatnej časti odbornej verejnosti voči ďalšej existencii Recyklačného fondu (najmä z dôvodu jeho faktickej prebytočnosti a nezmyselného spoplatňovania občanov) prevzalo práve agendu fondu. KDH chce zrušiť organizácie výrobcov a dovozcov, teda tie, na princípoch ktorých fungujú mnohé osvedčené západné systémy zabezpečujúce zhodnocovanie odpadov. Namiesto nich chce ustanoviť strešnú „štátnu“ organizáciu, v ktorej budú zúčastnené všetky zložky systému (výrobcovia, dovozcovia, spracovatelia, obce, mestá i štát). Tým chce de facto vnútiť vznik monopolnej organizácie a pokúsiť sa zrušiť existujúce súkromné spoločnosti. Tento návrh má všetky predpoklady na to, aby sa trh s odpadmi utopil v korupcii, bol ešte predraženejší a menej efektívny než dnes. Treba dúfať, že kresťanskí demokrati sa k presadzovaniu odpadovej agendy napokon nedostanú, lebo toto je trhavina s najvyšším stupňom nebezpečnosti.

Dotácie

Dotácie sú obľúbenou volebnou agendou, pretože sú dobrým spôsobom ako poriadne predražiť tovary a služby tak, aby mal volič subjektívny pocit, že sa zlacňujú. V prípade KDH si dotačnú smotanu vychutnajú najmä dodávatelia environmentálnych technológií, vozidiel na elektrický a plynový pohon a pestovatelia biomasy. Prečo práve títo? To netuší ani srnka. Pre útechu však treba povedať, že dotácie ponúkajú nespočetne veľa možností na vybrakovanie peňaženiek občanov a kresťanskí demokrati to s tými environmentálnymi v programe až tak zásadne nepreháňajú.

Náznak lepších časov?

Návrhmi kresťanských demokratov v oblasti životného prostredia sa nesie väčšia dôvera v súkromné vlastníctvo a v jeho schopnosť riešiť podstatné „environmentálne“ problémy, ako aj snaha o odstránenie niektorých bariér podnikania a efektívnejšiu správu vecí verejných. Vyzeralo by to ako náznak lepších časov pre formovanie dobrých politík v politických stranách, keby niektoré ich návrhy (najmä tie v odpadovom hospodárstve) neišli priamo proti týmto princípom a celkom bez ostychu neobhajovali lobistické záujmy priateľov obcovania so štátom. Škoda tiež ich zbytočných dotačných „manierov“ pre dravcov biznisu s alternatívnymi energiami. Pohár nápadov ostal poloplný.