Pomalí vodiči sú nielen otravní, ale na cestách aj nebezpeční

Stretnete ich pomerne často na našich cestách a prajete si, aby ste ich mali z krku. Ja som ich rozdelil do troch skupín:

Prvou a možno pochopiteľnou sú „bojkovia“, ktorí sú vystrašene nalepení na volante. Druhou sú „flegmatici“, ktorí sa nikam neponáhľajú a preto chcú za každú cenu ušetriť každý mililiter benzínu. Dusno v aute spôsobuje aj tretia skupina machov, ktorí za volantom telefonujú alebo chatujú a zároveň sa snažia vnímať dopravu okolo seba. V každom prípade všetky tri skupiny vodičov jazdia pomalšie, ako by mali … a lezú na nervy.

Kým vodič s telefónom v ruke si o pokutu od polície priam pýta, prvé dve skupiny na prvý pohľad nič zlé nerobia. Vytvárajú ale zbytočne kolóny a ostatným vodičom tečú nervy. Som presvedčený o tom, že práve pomalí vodiči sú na cestách oveľa väčším rizikom ako vodiči, ktorí jazdia o niečo rýchlejšie ako káže maximálna povolená rýchlosť, ale aspoň nezdržujú premávku.

Solomon Curve

Potvrdzuje to aj výskum Američana Davida Solomona, ktorý na základe 10-tisíc nehôd v 60. rokov minulého storočia potvrdil, že jazdiť o niečo rýchlejšie je vo všeobecnosti bezpečnejšie ako jazdiť pomalšie.

Zistil, že pravdepodobnosť nehody závisí od priemernej rýchlosti na ceste a tento vzťah opisuje krivka rizika nehody (Crash Risk Curve) v tvare písmena U. Inými slovami, z jeho štatistík vyplýva, že ak jazdíte o 7 až 10 kilometrov za hodinu rýchlejšie ako je priemerná rýchlosť na ceste, dosiahnete štatisticky najmenšiu pravdepodobnosť nehody. 

Poznámka: Je nutné počítať s tým, že tachometer v aute ukazuje rýchlosť o niečo vyššiu ako je skutočná rýchlosť. 

V každom prípade dupnúť viac na plyn sa neoplatí. Nehovoríme len o pokute od zelených mužíkov zákona, ale pri jazde vyššej ako 10 km/hodinu alebo naopak výraznejšie pomalšej ako je priemerná rýchlosť, riziko nehody exponenciálne rastie.

Dôvod je jednoduchý – čím rýchlejšie alebo pomalšie jazdíte vo vzťahu k priemernej rýchlosti ostatných účastníkov cestnej premávky, tým väčší počet áut musíte predbehnúť alebo naopak ostatní vodiči musia predbehnúť vás ako premávku slimačím tempom brzdíte. Policajti sa príliš na pomalých vodičov nezameriavajú, ale aj im hrozí za obmedzenie plynulosti cestnej premávky pokuta vo výške 30 eur.  

Portál Aktuality.sk vlani upozornil na prípad policajta, ktorý vodičovi, ktorý neprechádzal tak plynule, ako by si on predstavoval, kopol do auta. Vodič bezdôvodne vytváral od predchádzajúceho auta asi stometrové odstupy a zbytočne vytváral kolóny.  

Krivka má jednu nevýhodu - nezahŕňa vo výpočte závažnosť nehody. Platí, že čím je vyššia rýchlosť, tým je podiel smrteľných nehôd vyšší. Prekročenie rýchlosti o osem kilometrov za hodinu zvyšuje riziko smrteľnej nehody dvojnásobne, v prípade prekročenia rýchlosti o 32 km/hod riziko smrteľnej nehody narastie na 35-násobok. 

Na riziko vysokej rýchlosti upozornili aj nórski vedci, ktorí vypočítali na základe dát zo 100 vedeckých štúdií, že zvýšenie priemernej rýchlosti na ceste o päť kilometrov za hodinu, zomrie na diaľniciach navyše 25 ľudí a stovka ľudí sa zraní. Samozrejme nie všetky dáta platia na všetky krajiny. 

Rýchlejšie a bezpečnejšie

Dánski vedci sa na tento fakt pozreli pred dvoma rokmi a prišli s prekvapivým záverom, že naopak vyššia rýchlosť môže znamenať v určitých podmienkach dokonca menej nehôd a nižší počet obetí.

Dánske cestné riaditeľstvo zvýšilo rýchlosť na niektorých okresných cestách druhej triedy, kde sa udejú dve z troch smrteľných nehôd v krajine, z úrovne 80 na 90 kilometrov za hodinu. Výsledkom bolo menej nehôd, keďže rýchlosti medzi vodičmi boli „viac homogénne“.

Pätnásť percent najrýchlejších vodičov jazdilo síce rovnako, ale v pomere k priemernej rýchlosti na ceste jazdili o jeden kilometer za hodinu pomalšie. Naopak najpomalší a poctiví vodiči sa nebáli dupnúť na plyn.

Rozdiel v priemernej rýchlosti medzi najrýchlejšími vodičmi a naopak najpomalšími vodičmi sa zvýšením „maximálky“ znížil – výsledkom bolo menej predchádzaní a menšie riziko nehôd. Priemerná rýchlosť na daných úsekoch ostala rovnaká, ale doprava bola plynulejšia. Rovnaký efekt malo pred vyše desiatimi rokmi zvýšenie rýchlosti na diaľniciach zo 110 na 130 kilometrov za hodinu. 

Debata o tom, že by sa rýchlosť na diaľnici dala zvýšiť prebehla na Slovensku. Spomínal ju dokonca aj policajný prezident Tibor Gašpar s tým, že zatiaľ by o konkrétnych úsekoch a termínoch nehovoril, ale niekde by sa dala zvýšiť rýchlosť zo súčasných 130 na 150 km/hod. 

„Z pohľadu plynulosti cestnej premávky je to ten faktor, ktorý môže tú premávku zrýchliť tam, kde je to možné, bez ohrozenia účastníkov a bez možnosti vzniku dopravnej nehody," povedal pred rokom. Zaviesť 150-tku by nebolo náročné, keďže s touto možnosťou počíta už zákon o cestnej premávke z roku 2009. Plošne zavedenie by ale bolo možné kvôli profilu niektorých úsekov. 

Na argument, že vyššia rýchlosť je bezpečnejšia sa dali nahovoriť aj v americkom štáte Utah, ktorý zvýšil pred dvoma rokmi rýchlosť na diaľniciach zo 65 na 80 míľ za hodinu.

Skúsenosti z iných krajín mu dávajú zapravdu. V Austrálii sa po šiestich rokoch museli vrátiť dokonca ku konceptu neobmedzenej rýchlosti na Stuartovej diaľnici, ktorá je dlhá 2800 kilometrov. Kým v rokoch 2000 až 2006 tu zomrelo 292 ľudí, od zavedenia limitu v ďalších šiestich rokoch o 15 viac. V roku 2012 obmedzenia zrušili. 

Príkladom je aj Nemecko, kde je až 60 percent diaľnic bez rýchlostných obmedzení. Napriek tomu patria ich diaľnice medzi najbezpečnejšie. O zavedení limitov sa tu vedú pravidelne hádky už 20 rokov. Téma je večná. Už v roku 1984 Spolkový úrad pre cesty vypočítal, že obmedzenie rýchlosti na 130 kilometrov za hodinu by znížilo počet obetí o 20 percent, pri znížení na 100 kilometrov až o 37 percent. Novšie štúdie nie sú a preto je debata irelevantná, čo ale Nemcom zrejme nevadí, pretože túto tému otvárajú pravidelne.  

Ako ušetríte rýchlejšou jazdou

Nechcem moralizovať, pretože sám nie som vzorný vodič. Vždy ma ale zaujímalo, koľko by som ušetril svojho drahocenného času, ak by som porušil predpisy a šiel v obci, mimo obce a na diaľnici o trocha rýchlejšie. 

V prvom prípade som si zvolil prejazdy obcami, kde je predpísaná maximálna rýchlosť 50 kilometrov za hodinu. Ak by som prechádzal obcou, ktorá má dĺžku šesť kilometrov, o 20 kilometrov za hodinu vyššou rýchlosťou ako je maximálka, ušetril by som len dve minúty, ale zároveň zvýšil riziko, že autom zrazím chodca alebo sviatočného cyklistu a zaplatím masnú pokutu.   

Len pre pripomenutie, tu je výška pokuty za prekročenie rýchlosti v obci:

• nad 15 do 19 km/h: 50 eur
• nad 19 do 25 km/h: 80 eur

V nasledujúcej tabuľke je prepočet času vodiča, ktorý jazdí mimo obce (prípadne v Bratislave po obchvate), kde je maximálna povolená rýchlosť 90 kilometrov za hodinu. Skúste sa pozrieť na priemernú úsporu času v porovnaní s tým, aká vám hrozí pokuta. 

• nad 6 do 15 km/h: 20 eur
• nad 15 do 25 km/h: 40 eur
• nad 25 do 29 km/h: 50 eur
• nad 29 do 35 km/h: 100 eur

Nakoniec som si nechal porovnanie priemernej úspory času na diaľnici, keď si to niekto šinie maximálkou 130 km/hodinu z Bratislavy na východ. 

Vzdialenosť medzi Bratislavou a Zvolenom je po diaľnici približne 200 kilometrov. V prípade ideálnej dopravy a maximálky 130 km/hod by sme túto vzdialenosť zdolali za 1,5 hodiny. Ak by sme prekročili rýchlosť a šli priemernou rýchlosťou o 20 km/hodinu vyššou, ušetrili by sme na celej trase 12 minút. Stojí to za risk podľa vás? 

Poznámka na záver: Minulý rok sa udialo na našich cestách 13,5 tisíc dopravných nehôd.

Zomrelo pri nich 274 ľudí a 1121 sa ťažko zranilo. Vo väčšine prípadov zohrávali podľa polície úlohu dve chyby vodičov: buď sa nedostatočne venovali vedeniu vozidla napríklad spomínaným telefonovaním alebo vodiči jazdili ako pretekári rally.