Na paparazzov sme si už zvykli. Nástup sociálnych sietí však priniesol nový fenomén, ktorý možno pomenovať online paparazzi. Táto nová generácia "investigatívcov" sa nemusí dva dni plaziť v žihľave. Nepotrebuje už chodiť na kávu s "dobrým priateľom" osobnosti, alebo navštevovať rovnakého kaderníka ako celebrita.
Dnes stačí jednoduché konto na Facebooku a keď sa objaví na scéne nové meno, online paparazzo si ho komplexne prelustruje. Výhodou je, ak (ide skôr o paparazzov - špecialistov na prominentov) sa podarí získať dôveru známej osoby, ktorá prijme požiadavku facebookového priateľstva . Celebrita si to ani nemusí uvedomiť, ale po prijatí takéhoto priateľa stratí akékoľvek súkromie. Môže sa pritom správať podľa zásad online bezpečnosti. Pri nevinnom odkaze niektorého z priateľov môže byť dobrý imidž v koši...
Fenomén online paparazzi sa na Slovensku prvýkrát výraznejšie prejavil pri tragédii Huga Hrica na konci roka 2008. Nový čas vtedy odcitoval z Facebookového statusu tak posledné slová nebohého mladíka, ako aj vyjadrenia jeho otca, ktorý ho pred nebezpečným životom práve cez Facebook varoval. V týchto dňoch priniesli niektoré denníky zas informácie o tom, kto sa skrýva za jedným z akcionárov SkyTollu. Zaujímavé však je, že k praktike online paparazzov sa prihlásil aj mienkotvorný denník Pravda.
Ako človeka zaujímajúceho sa o etiku v komunikácii a sociálne médiá ma už prípad Huga Hrica zaujal natoľko, aby som sa obrátil na administrátorov Facebooku, či náhodou správanie slovenských novinárov nenapĺňa známky porušenia pravidiel používania. Moje podozrenie sa potvrdilo:
It is certainly a violation of the Facebook Terms of Use and Privacy Policy to reproduce someone's private messages or other account content, without their consent, for reasons other than personal use. However, Facebook is not able to provide anyone with any legal advice or counsel regarding content that someone may own the copyright for, or the use of that material in legal proceedings.
Je teda absolútne na osobe, ktorej súkromné využívanie Facebooku bolo v dôsledku činnosti novinára porušené, ako bude postupovať. Či však pri krokoch vedúcich k zadosťučineniu ochrany svojho súkromia uspeje, je otázne. Uvedené príklady nie sú jediné na svete, no o dotiahnutí takejto veci až k pozitívnemu verdiktu súdu som ešte nepočul. Pokiaľ sa takéhoto precedensu nedočkáme, zostáva snáď len čo najlepšie dodržiavať pravidlá online bezpečnosti a očakávať, že rovnako sa budú správať aj priatelia.
PS: Autor nemá žiadne väzby na dotknuté osoby. Každopádne je presvedčený, že médiá by pri prinášaní svojich informácií nemali porušovať zákony a súkromie. Preto si váži médiá, ktoré idú za svojim cieľom legálnou cestou.
