Kým slovenské vody biznisu prezývaného „vzťahy s verejnosťou“ sú navonok pokojné ako Oravská priehrada v zime, svetový oceán PR je búrlivý a živý.
Bývalý hovorca amerického prezidenta Scott McClellan sa vo svojej knihe What Happened (Amazon.com) priznal, že pri svojej práci klamal. Urobil to v čase, keď jeho bývalý „šéf“ je ešte stále v úrade. Toto priznanie spôsobilo rozruch nielen medzi zahranično-politickými komentátormi. Analytik televízie CBS Andrew Cohen prvý júnový deň zverejnil komentár, ktorý pri kritike PR ako takého išiel ako motorová píla do živého:
„Biznis, ktorého hlavná podstata je presvedčiť ľudí, že moriak je v skutočnosti orol.“
„Ukážte mi PR-istu, ktorý je presný a pravdivý, a ja vám ukážem PR-istu, ktorý je nezamestnaný.“
Cohen v rámci tohto komentára prirovnal zásadu „byť presný a pravdivý“ v etickom kódexe Public Relation Society of America (PRSA), ktorá združuje viac ako 30 tisíc členov, k pravidlu „Nepokradneš“, ktoré by mohli mať vo svojich stanovách členovia Asociácie amerických lupičov. Pochopiteľne, okrem šéfa PRSA, Jeffreyho Julina, zareagovali na Cohenove slová aj mnohí PR-isti na svojich blogoch.
Za seba môžem povedať, že som rád, že som pri svojej práci nemusel klamať. Ak by niečo takéto chcel odo mňa môj zamestnávateľ, už by som mu dal prívlastok bývalý. Nemožno však vylúčiť, že medzi PR-istami sa objavia aj takí, ktorí porušujú etické zásady. Čierne ovce má pravdepodobne každý košiar. V rámci odbornej komunity sú však neetickí pracovníci v oblasti vzťahov s verejnosťou odsúdení na smrť. Nástrojom ich popravy sa stane ich reputácia – čosi, čo chcú budovať svojim klientom.
