Posledné debaty o odstupnom začínajú byť pod úroveň. Akoby to bol nejaký novodobý vynález. Pre osvieženie mysle – táto slušná sumička peňazí slúži na odškodnenie úbohých manažérov štátnych podnikov v prípade, že sa musia porúčať zo svojho teplého miesta. Róbert Fico rád poukazuje na príklady ako Tepláreň Košice, ktoré médiá vyhrabali. Rád nimi dokazuje skorumpovanosť a negatíva politických nominácií vládnej koalície.

Nepochybne, politické nominácie v štátnych podnikoch sú hanebný pozostatok autoritárskych režimov Vladimíra Mečiara a jeho predchodcov z čias komunizmu, ako boli Peter Colotka alebo Lubomír Štrougal. Ich  cieľom bolo, aby vo vedení dôležitých podnikov boli „spoľahliví súdruhovia“. Tí sledovali prácu výkonných riaditeľov a hlásili na ÚV, ako to funguje. To by  ešte nebolo také zlé, keby sa z tejto kontrolnej funkcie nevyvinulo osobné obohacovanie vo forme naturálií, využívania podnikových áut, chát či pracovníčok, nezriedka aj za účasti nadriadených priamo z ÚV ako v známom prípade Babinský.

Ale naspäť do prudkej demokracie. Na opätovné osvieženie pamäti, ako štedro sa odmeňujú spoľahliví súdruhovia - jeden príklad z éry Róberta Fica. Jedným z vrchných riaditeľov a členov predstavenstva štátnej firmy Slovenská elektrizačná prenosová sústava (SEPS) sa stal v novembri 2006 (pán) Vladimír Ševčík. Ide o monopolný podnik, ktorý kontroluje vedenia veľmi vysokého napätia v celej krajine, investuje do nich a vyberá poplatky za prenosy. Takže namáhavá práca, vystavená tvrdej konkurencii.

Iste neprekvapí, že pán Ševčík nebol nepolitickou nomináciou. Dovtedy podľa orsr.sk pracoval takmer výlučne v podnikoch vo sfére vplyvu papierenského magnáta Milana Fiľa a jeho skupiny SHP ako SCP (teraz Mondi) Ružomberok alebo papierne v Harmanci. Keďže M. Fiľo je známy sponzor strany Smer a ministerstvu hospodárstva šéfoval nominant Smeru Ľubomír Jahnátek, obsadenie SEPSu ľuďmi zastupujúcimi jeho sponzorov je v ére "spoľahlivých súdruhov" logické. Ružomberčan V. Ševčík pobudol v predstavenstve SEPS do septembra 2010, kým ho neodvolala nová vláda.

A tu to prichádza. Vtedy sa začalo hovoriť o tom, že manažéri SEPS mali v dohodách „zlatý padák“ ako za Ficovej vlády takmer vo všetkých štátnych podnikoch. Odstupné vo výške 24 mesačných platov znamenalo, že ani pán Ševčík by dlho nemusel pohnúť ani prstom, keďže zarobil aj pre svoje vnúčatá. Jeho priemerný plat totiž dosahoval okolo 20-tisíc eur. Na odstupnom teda dostal fajnových zhruba 480-tisíc eur, po našom skoro pätnásť melónov korún. Čo je oproti tomu 90-tisíc éčiek z košickej teplárne.

Napriek tomu možno o (pánovi) Vladimírovi Ševčíkovi predpokladať, že je nielen spoľahlivý, ale aj mimoriadne pracovitý súdruh. Nezaháľa a už koncom vlaňajšieho októbra sa objavuje v orgánoch ďalšej známej firmy – prevádzkovateľa takého úspešného elektronického mýta - Skytoll. Ako nový podpredseda predstavenstva a ekonomický riaditeľ vymieňa manažérku, ktorá dovtedy Milanovi Fiľovi jeho podiel na tomto národnom zbojstve pestovala.

Pán Ševčík napriek šialeným peniazom, ktoré Skytoll každý deň od dopravcov vyberá, zrejme v tejto súkromnej firme nebude mať taký dobrý plat, ako kedysi v štátnej. Nuž čo, každý rok sa neurodí, bude sa musieť uspokojiť iba s jedným Ferrari. Na ďalšie si ešte chvíľu počká. Veď sa mu naň zasa niekedy zložíme, keď sa súdruhovia prederú ku korytám.